Vtieravá i nenápadná. Decentná i hrubo agresívna. Reklama. Je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. V predvianočnom období majú priložené reklamné letáky v newyorskej tlači pred víkendom snáď tristo gramov, na ulici denne chodcom kolportéri rozdávajú letáky a kupóny, na telefón občas „zavolá“ automat a vnucuje novú platobnú kartu, plavbu po „Karibiku“ či výhodný timeshare. Ak mám chuť pozrieť si nerušene nejaký film, sledujem ho radšej prostrednícvom predplatenej služby.
Samozrejme, že v niektorých prípadoch je reklama osožná i nevyhnutná. No a na Time Square dokonca povinná. A v niektorých prípadoch by ju mali zakázať. Hlavne ak je okato drzá.
Na našu korešpondenčnú adresu na Slovensku prišiel list. Podobne ako pri každej inej pošte, dostali sme sa k jej obsahu.
Spoločnosť, ktorá má v názve slová “Top“ (to aby sme nepochybovali, aká je skvelá) “Art“ (tajomstvo zdravého domova je umenie) sľubuje večeru a mobilný telefón, ak za zúčastníte na jej prezentácii. Pravdupovediac, marketingový ťah, ktorý vo väčšine civilizované sveta už stratil svojich priaznivcov vtedy, keď sa okolo roku 2000 u nás rozbiehal, by ma vôbec nezaujal. Keby....
Keby ma malými písmenkami odosielatelia listu neupozornili, že tento list NIE JE nevyžiadaná reklama a necitovali pritom literu zákona. Dobre, povedzme si teda, že tento list nie je reklama. Súhlasím, v mojich očiach musí mat reklama úroveň i formu, nepotrebujem k tomu paragrafy. Skutočne hlboký dojem však vo mne zanechala posledná veta, ktorá má informuje, že ak si „prajem ponuky nezasielať“ mám zaslať „písomný nesúhlas“. PREČO? Prečo mám mrhať môj čas i peniaze, aby som stopla niekoho kto ma vyslovene obťažuje?
