Článok pokračuje pod video reklamou
Hovorí sa, že diplomacia je umenie poslať niekoho do zadku tak, aby sa na tú cestu tešil. To nenájdete v slovníku pojmov, ani cez vyhľadávač. Len sa to hovorí, preto je to asi o niečo pravdivejšie ako sa píše v knihách.
Kedysi na škole mi zvykli hovoriť, že diplomatickým správaním sa väčšinou nič nepokazí. Potom som sa naučil, že mnohé ani nevyrieši, akurát postavenie dvoch po takejto diplomatickej konverzácii je na konci trochu iné než na jej začiatku. Jednoducho, to čo vravím, nemusí byť to čo myslím a opačne.
Do tohto princípu mi na konci jedného pracovného dňa vtrhne skvostná správa: Japonskí študenti predstavili zariadenie, ktoré dokáže dať obyčajnej sušienke chuť čokolády alebo syra – výhradne čuchovými a zrakovými vnemami, prostredníctvom špeciálnych okuliarov. Zase tí snaživí Japonci, furt chcú predbehnúť dobu. Znamená to jedno, klamať možno aj vnemovo, nielen slovne.
Prvé ružové okuliare tak skutočne existujú. Niekto na diplomatickom princípe zavedie nový patent, iný pridá cent na jeho zavedenie do výroby, ďalší sa chytí rozšírenia na trh a jeho kamarát spoza oceánu expanduje výrobok do sveta. Marketing si nová vec vytvorí už sama, kto by predsa nechcel klamať sám seba, najmä keď z prázdneho rožku je behom chvíle vopcháčik, ako najnovšie slovenčina pomenúva hot-dog.
Novinka už medzičasom vyvolala nepríčetný nákupný ošiaľ, okrem Japonska aj v Amerike. A pán od Jablka už rozmýšľa, ako okuliare napasovať do tabletu. Japonskí študenti, medzičasom už vlastne absolventi, rátajú prvé milióny v tržbách a kamarát, čo im na to požičal peniaze, prehadzuje z kopy na kopu desiatky miliónov. Milióny ľudí už klamú vlastné vnemy a iní rozmýšľajú ako pri diéte oklamať aj hlad. Nebudú prví, niektorým to napadlo už s vydaním tejto správy. Kolotoč už beží sám, je to dnes priam rovnaké umenie ako to diplomatické.
Ale čo narobíme, keď je odteraz už také ľahké dať trebárs aj euru vôňu doláru. Pardon, to vlastne nepôjde. Prachy smrdia vždy krásne rovnako.
