Dôvera

Neznamená dôveryhodnosť. Tá je totiž rafinovanejšia a ťažšie dosiahnuteľná. Aj preto dôverujeme ľahšie, ako získavame dôveryhodnosť. Dôveryhodná sa však zdala byť aj ekonomická administratíva niekdajšieho prezidenta Billa Clintona, ktorá na sklonku pôsobenia prišla s tajnou správou s prostým názvom „Život po dlhu“. Tvrdila nielen to, že Spojené štáty splatia svoj dlh do roku 2012, čo sa pri dnešných 15 biliónov dolárov vysokej sekere zdá byť vtip roka, ale riešila oveľa rafinovanejšiu vec – čo sa stane, keď Amerika splatí svoje dlhy. Nastane vraj kríza, pretože systém počítal najmä s príjmom finančných inštitúcií. Boli totiž veľmi pozitívnym prínosom pre krajinu už niekoľko desaťročí, ako v zhruba štyridsaťstranovej správe odznieva. Najhoršie teda na dnešku je, ako veľmi sa v roku 2000 (keď ešte existoval bod, keď sa dnešnému stavu dalo predísť) všetkému dovtedajšiemu dôverovalo. Ako mal nedôveryhodný systém neotrasiteľné základy a nič sa nezdalo nemožné, hoci aj splatiť všetky americké dlhy. V tom čase boli vo výške 5,68 bilióna dolárov, dnes sú trojnásobne vyššie. Bohužiaľ, stále platí, že nikto vám nedokáže toľko dať, čo my vám dokážeme sľúbiť. No, nedôverujte im!