Na kríze je dobrá najmä jedna vec – že očisťuje. Totiž až počas krízy konajú ľudia kroky, ktoré viac odhaľujú, ako zakrývajú. Inými slovami, ľahká zdecimovanosť zo všetkého navôkol núti ľudí otvoriť si ústa. A tak Greg Smith, už niekdajší výkonný manažér derivátov v Goldman Sachs, dal výpoveď a priznal, že pre 143 rokov fungujúcu inštitúciu sú klienti len banda hlupákov a ide jej len o zisk. Vraj svätý grál privátneho bankovníctva stratil proklientsku kultúru, a preto dáva výpoveď. Napočudovanie to veľmi neprekvapuje, azda len za Atlantikom. Darmo, banka Goldman Sachs, ktorá podľa mnohých môže za finančnú krízu, už nevedú ľudia ako Bill Landreth, Sidney Weinberg či Gus Levy, ktorí sa s klientmi stretávali aj po polnoci. Najhoršie však na tomto masovom očistci ostatných takmer troch rokov je, že je ho zrazu priveľa, a tak aj verejné pošpinenie mena Goldman Sachs (či uvedenie vecí na správnu mieru?) nevyvoláva v nás priveľké emócie. Ak by aj išlo o slovenskú banku, nezmenilo by to nič na tom, že na ďalší deň by sme účty platili rovnako ako predtým, hoci len s väčšou zlosťou. Ku G. Smithovi pribudnú v iných súvislostiach a firmách isto ďalší správni chlapi dneška. Škoda len, že mu to trvalo až celých dvanásť rokov na lukratívnom poste, kým dospel k svojmu (novému) presvedčeniu.