Všetko je relatívne. Platí vraj naďalej a všade. A teda aj v ekonomike. Podľa tejto formulky by veci teda nikdy nemali byť až také zlé, ako sa zdajú, a ľudia by nikdy nemali mať až tak málo peňazí, ako predpokladajú, že majú. Dekády sme si mysleli, že západný svet jednoducho prosperuje a bohatne. Bola to až všeobecná mienka prameniaca z domáckej skepsy. Tiež relatívne, keďže to bolo na úkor dlhu. Posledné čísla hovoria, že dlhovo najmenej zaťaženou krajinou v Európe je dnes Estónsko a nasledované Bulharskom. Z prieskumu Poštovej banky nedávno vyplynulo, že Grécko a Belgicko nemajú od seba vôbec tak ďaleko. Kým dlh nášho štátu predstavuje päť a pol tisíc eur na obyvateľa, v týchto dvoch krajinách je to v priemere 32-tisíc eur. Grécko to už má za sebou, z tabule hanby ho stihli zmazať hneď, ako sa objavili ďalší adepti. A tých vraj nebude málo. Priemerná zadlženosť na obyvateľa eurozóny je takmer 25-tisíc eur. Iste, ide len o čísla a chlieb zajtra lacnejší kvôli tomu nebude. Podľa všetkého ani pri novej vláde. S tou relativitou to totiž funguje, bohužiaľ, aj opačne – a že ani všetko dobré nie je až tak skvelé, ako sa nám môže zdať. O tom však potichu, nechceme byť v Európe za negativistov.