Prečo majú mladí ľudia problém začať s biznisom? Fakt, že táto krajina nie je pre mladých, je už všeobecnou paradigmou. Štát ich vidí ako „nindža“ generáciu – bez príjmov a skúseností, nákladnú, chvatne zmýšľajúcu. Kazí štatistiky nezamestnanosti a pre každú vládu je priveľmi vzdialená, aby ju riešila. Pre univerzitný aparát sú mladí, naopak, vhodne nemenní – s rovnakými ambíciami, jednotvárnym vzdelaním, ale aspoň sú preň zárukou ďalšieho päťročného akademického „fleku“. V rukách zamestnávateľov sú, naopak, zárukou dopytu, síce s nehoráznymi predstavami o plate a pre HR oddelenie „A4-kou“ v kope ostatných. Vo vlastných očiach sú mladí správne trúfalí absolventi s postačujúcou skúsenosťou bez nutnosti praxe, moderným prístupom k firemnej kultúre, s víziou a zdravým prístupom k high-tech novinkám. Kým sa však otrú o všetky mantinely mladosti, zistia, že ich vízia je momentálne štatistikou, „A4-kou“ či premennou v grafe. Predsa sa však pokúsia postaviť na vlastné nohy a zoberú zodpovednosť do rúk. Možno si založia eseročku, ale skôr než to urobia, prídu na to, že dane, odvody, podmienky podľa zákonníka sa na tento ich krok spoliehajú až priveľmi. Natoľko, že zrazu podnikanie nie je víziou, ale vidinou. Kým sa však prepracujú až k tomuto poznatku, môžu začať (čítať) odznova, aby pochopili prečo.