Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Poďme domov

Možno sa mnohým zdám divný, keď sa nad hrobom viac usmievam, ako smútim

Môj švagor Jožko, vždy skúšal elektriku prstom.  Brnkol po kábli a keď ho, ako on vravieval, pošteklilo, tak tam tých 220 bolo. On ma naučil, že v zásuvke musí byť fáza vľavo a kolík hore. Bol to veselý človiečik, keď si však dal trošku vínka, rád rozprával zábavné príhody, ale ťažko mu bolo rozumieť. No my sme vždy prikyvovali a smiali sme sa. Rád chodil s vnučkami do prírody a s mojou sestrou na výlety. Boli šťastní, úžasná rodinka. Na to krásno však už len spomíname. Odišiel skoro a náhle...

STEPS  – klub na Panenskej ulici, strojársky vysokoškolský klub. A Vlado, šéfoval tam, urobil toľko pre študentov, ktorí tam chodili, že na to by hádam bolo treba knihu. Mali sme sa kde schádzať a najmä tvoriť – divadlo, film, fotografiu, folklór, folk a každý rok tomu dominovali Študentské Vianoce. A Vlado s nami veľa razy sedel až do rána. Toľko zábavy sme zažili, rozprávali, smiali sa. A vždy mal nad ránom modré koleno, on keď sa smial, rukou si oň plieskal. Nezabudnuteľné chvíle. Spomínam na neho s úsmevom s radosťou, že som ho poznal. Smutný som len z toho, že už nikdy neuvidím to jeho modré koleno...

Skryť Vypnúť reklamu

A Viktor, druhý švagor, ten keby vedel, že každý rok hľadáme jeho hrob v Slávičom údolí, ten by sa smial až po zem. Býval večne usmiaty, veselý, humor z neho len tak sršal...

Starká Mariška, moja svokra, krásne, milé stvorenie. Dobrý človiečik. Večne usmiata, šťastná. Svokra som nepoznal, umrel, keď mal štyridsať a manželkina mama bola s ňou práve tehotná. Ale isto bol dobrým človekom, keď si ho vzala. Napriek tejto strate,  sama vychovala tri deti. To dokážu len veľmi silní ľudia, nedá sa na ňu zabudnúť, na jej lásku, úprimný, šťastný úsmev...

Juj a nemôžem nespomenúť moju nevlastnú starkú. Bola skoro ako vlastná, lebo bola sestrou mojej druhej starkej. So starkým mali svoju izbu, bol som malý chlapec, vždy som k nim odbehol a hral sa tam. Dedko mi z domina staval takého pajáca, ktorého volal cancurák. Doteraz neviem odkiaľ to meno vypriadol, ani prečo. Dedko celé dni počúval rádio. Ovládal hádam šesť rečí a počúval správy raz tam, raz tam, ba aj v noci. Každé ráno si dávali za kalištek lavórovice, pravej, nefalšovanej, pálili si ju totiž doma, v tej izbe. No smradu tam bolo až – až, ale keďže národný výbor a policajná stanica boli ďaleko, tak to tam nezacítili. No a tá starká, tá vždy vymýšľala. Mala 85 rokov ale zo všetkých jedál mala najradšej pečený bôčik a slaninu. Jedla rôzne lieky, ale napriek tomu si dopriala. Raz v noci jej bolo neskonale zle. Zobudili aj mňa. Starká si priala, aby sme všetci prišli. A tak sme stáli okolo postele a čakali čo sa bude diať. Starká  zrazu vraví mojej mame: „Marka moja, dones sviečke, idem zomrieť“. Mama odbehla do komory a priniesla sviečky posvätené na Hromnice. Dala ich do svietnikov okolo starkej, nám rozdala biele ručníčky, aby bolo do čoho slzu pustiť a čakali sme. Pol druhej a nič. Kachle dohoreli a od zimy sme prešľapovali z nohy na nohu. Pol tretej, stále nič... Dedko sa prebudil, ten jediný sa k jej posteli neunúval, asi ju dobre poznal, aj posteľ aj babku. A pýta sa: „Čo vybilo poistky, že ste pri sviečkach?“ Mamička ho zahriakla, aby sa obrátil a spal ďalej. Pol tretej, stále nič. Len sviečky dohorievali. Mama rýchlo odbehla do komory po ďalšie, tak rýchlo, že jej papuče v zákrute pískali. Tieto hádam zaberú, zašemotila mama a nastokla ich na svietnik. Pre istotu už plakala dopredu. Nezaberali. Pol piatej. Otec znervóznel, že zmešká autobus do roboty. Držali sme jej palce, aby sa dlho netrápila, ešte boli teplé. Pol šiestej, starká vydýchla. Aj my, no o chvíľu sa nadýchla, my nie a vraví: „Marka moja, zhasni sviečke, už mi je lepšie.“ Žila ešte v dobrom zdraví päť rokov... :-)

Skryť Vypnúť reklamu

V ostatných dňoch sme všetci spomínali na svojich blízkych, priateľov, ktorí nám odišli. Každý inak, kto ako to cítil. Ja cez to milé, čo vo mne zanechali.  Málokedy robím to, čo sa patrí, správam sa spontánne. Možno sa mnohým zdám divný, keď sa nad hrobom viac usmievam, ako smútim. To ako keby som bol s nimi, ešte raz prežívam tie krásne chvíle, ktoré som v ich prítomnosti zažil. Odišli len fyzicky. A nám vytvorili priestor, aby sme pokračovali v tom, čo začali a nedokončili. Zanechali tu svoje myšlienky, a je na nás, aby sme ich rozvíjali. Aby sme ďalej odovzdali to dobro, čo sa dostávalo nám. Aby aj na nás mal kto spomínať s úsmevom.

Keď som minulý víkend navštevoval cintoríny, každý hrob mal presný rozmer, nič viac, nič menej, Len pomníky sa líšili, jeden honosnejší, jeden skromnejší. Áno, tam už nepotrebujeme nič, len ten vymedzený priestor. Žiadne statky sa tam nevmestia, načo aj. A tak si kladiem otázku, či to všetko, čo chceme mať, nehonobíme márne, možno aj na úkor iných. Moja manželka si občas vzdychne a povie: „Poďme domov!“ Áno domov, nie medzi štyri steny, ale medzi tých, čo už tu nie sú. Čo nám zanechali viac ako materiálno, čo ten domov vytvárali svojou láskou, pohladením, povzbudením, dobrým slovom či úprimnosťou. Tak teda, poďme domov, aspoň v spomienkach.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie z ekonomiky

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  2. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  3. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  4. Magazín SME Ženy už v predaji
  5. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  6. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  7. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  8. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  9. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  10. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 554
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 24 725
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 464
  4. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 403
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 874
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 15 925
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 12 451
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 444
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 265
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 128
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Igor Matovič a minister obrany Jaroslav Naď.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Testovanie nie je hlasovanie, dajte sa otestovať

Je dôležité, aby štát dokázal otestovať všetkých, ktorí chcú byť zodpovední.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Rozprávky SME

Najmúdrejšia sestra (číta Robert Roth)

Klasické rozprávky (nielen) pre vaše deti.

Rozprávky SME | podcast
Testovanie v Dolnom Kubíne.