Článok pokračuje pod video reklamou
Všade sa hovorí a píše o šetrení, v celej EÚ a keď sa k tomu konečne na tom malom Slovensku odhodláme, tak hneď „kompetentní“ píšu. Lebo keď sa šetrí, niekto na to doplatí a to je zle. Šetriť sa má tak, aby sa ušetrilo a nikto na to nedoplatil. Najmä nie farmaceutické firmy. Ale týka sa to všetkých veľkých „biznisov“.
Farmaceutický priemysel má na Slovensku od roku 2004 Etický kódex, ba aj Etickú komisiu. Okrem iného sa v ňom píše: „Farmaceutický priemysel sa usiluje o zlepšovanie zdravotného stavu všetkých ľudí prostredníctvom liekov. Súčasne je povinnosťou a úlohou farmaceutického priemyslu poskytovať presné informácie a poučenia o svojich výrobkoch na lekársky predpis lekárom, ktorí poskytujú zdravotnícku starostlivosť. Propagačné aktivity musia spĺňať náročné etické normy. Informácie musia byť poskytované objektívne, pravdivo a vhodným spôsobom, a tiež musia zodpovedať príslušným zákonom a predpisom.“
Nuž, etika sem, etika tam, keď ide o peniaze. Slovenská vláda totiž schválila zákon o liekoch a zákon o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotných pomôcok a dietetických potravín. A rovno veľvyslanci krajín, v ktorých tieto významné farmaceutické firmy sídlia, sa unúvali napísať nám, teda našej vláde, aby ten zákon prehodnotila. Žeby sa dalo ušetriť ešte viac? :-) To určite nemali na mysli. Len sledujme, čo sa udeje, ten zákon ešte neprebehol parlamentom. Zvíťazí etika či lobing? :-)
V tejto súvislosti mi napadlo, čo pre to, aby bol každý spokojný, môže urobiť občan. Ako by mal vyzerať taký ideálny Slovák? Mal by mať tridsať rokov, aby to všetko, čo ho čaká, stihol. A stihne? Rátajme, uvidíme. :-)
Ale aby sme to dali do reálneho sveta, vytvorme ideálnu rodinu. Dvaja ľudia, zatiaľ nemajú nič, ani deti, začínajú od nuly... Ba nie, už sú v mínuse spolu približne 37-tisíc eur. Rozrátal som totiž súčasné zadlženie Slovenska na dvoch práceschopných ľudí. Dlhujeme totiž približne päťdesiat miliárd eur. A pracuje nás okolo dva milióny šesťsto tisíc po zohľadnení nezamestnanosti.
Títo dvaja ľudia prispejú jednorazovo na Grécko spolu 625 eurami. No a takto rozjasaní sa vyberú na púť životom. No aj bývať treba. Nič to, banka hádam dá. Pri úrokovej miere štyri percentá si zoberú hypotekárny úver na sumu stotisíc eur s tým, že desať percent zo sumy bude spoluúčasť. Povedzme, že si našetrili. Takže za tridsať rokov zaplatia vlastne za 90-tisícový úver aj s úrokmi 154 682 eur. Na úrokoch preplatia 64 682 eur, 179 eur mesačne. V tejto chvíli to prerátajme na mesačný výdavok, aby sme mali jasnejšie. Zrátame úver, spomínaný dlh štátu rozdelený tiež na 30 rokov a príspevok na Grécko. A je to: mesačne 564 eur. Ak ten dlh štátu presunieme na deti a ani Grécku nedáme, tak „len“ 460 eur. A to sú ešte hladní, nahí, bez auta, bez nábytku, bez detí, bez elektriny, bez plynu, len robia a bývajú. :-) Z priemerného platu u nás deklarovaného sa to jednoducho zvládnuť nedá.
Ale ideálny Slovák sa nadýchne a ide ďalej. Bude chorý, ale nie s teplotami, aby mohol robiť, a tak podporiť štát a aj farmaceutický priemysel. Musí jazdiť rýchlo, za jazdy telefonovať, aby pokutami prispel na dobrý chod polície (operátori si prídu tiež na svoje). Musí chodiť na dovolenky, aby podporil cestovný ruch, aj na kultúru, nech nepríde skrátka. Raz za čas nech odíde z domu do vedľajšieho hotela, nech aj oni majú. Musí jesť veľa zeleniny zo Španielska, aby neskrachovali, kurence z Číny, nech sa aj im darí, jednorazový nábytok z Poľska je tiež dobrý. Ideálny Slovák musí mať minimálne tri televízory, dva počítače, dve autá, a jazdiť a tankovať dookola. Aj fajčiť by mal, aby plnil štátnu kasu...! Žiadne výpredaje, ideálny Slovák musí mať na všetko. Ideálny Slovák nemusí šetriť, nemá totiž z čoho. A keď príde čas a horko ťažko sa dožije dôchodku, ideálny Slovák jednoducho umrie, pre istotu, aby sa nemusel hanbiť za to, že z tých vratkých pilierov, čo si tam ukladal na lepšie časy, mu nezostalo ani na to riedke mlieko. Ba neumrie hneď, počká si, pokým sa mu to oplatí, veď aj v pohrebníctvach bývajú zľavy... :-)
