A je to, vraj kríza je zažehnaná. Veci sa pohli dopredu, najmä však eurá opustili po krátkom pobyte euroval a rozutekali sa po Európe. Aj Grékom sa ušlo, aj banky dostanú. A keďže je v tom eurovale stále málo, tak ho vrchnosť jednoducho „napákovala“, aby tam akože bolo viac... :-) To poznám, len sme to volali inak: pančovanie. Nuž tak nám veru aj ten euroval vlastne napančovali.
Zaujímavé, že vo veľkom sa to dá. V peňaženke to akosi nefunguje. Ani v obchode, nikde, záhadná vec. Darmo pákujem... ba aj pančujem, nedá sa to. Aj na burzách sa tak obchoduje. Netreba mať veľa, ale dá sa obchodovať vo veľkom. A tu niekde bude chyba. My vo firme, aby sme produkt vyrobili, musíme mať celý stroj, nie len dve – tri súčiastky. Lebo ten výrobok nenapákujeme, ani nenapančujeme, zákazníci by nám na to prišli. Len si predstavte, že by sme vám priniesli na kuchyňu len skrinky a presviedčali, že dvierka a zásuvky si napákujete. :-) Minimálne by ste sa na mňa divne pozerali. :-)
Priznám sa, pár dní som vstrebával výsledok toho úžasného európskeho summitu. Vlastne veľmi nebolo čo vstrebávať. Skôr som čakal akýsi štátnicky doslov, niečo povzbudivé ako od mamy. Keď som bol malý chlapec, vždy mi vravievala, že keď sa budem dobre učiť a budem pracovitý, tak keď narastiem, budem sa mať dobre. Nuž, dlhé detstvo, mami, nefunguje to. Pákovať ste ma mali naučiť.
Ale dnes to predsa len prišlo. Prezident ECB Jean-Claude Trichet sa nechal počuť. „ Mali by sme si uvedomiť, že niektoré modely správania sa na finančných trhoch spôsobili veľké nepríjemnosti. Jednou z nich je výška niektorých vyplatených prémií,“ povedal. Banky musia zvýšiť úroveň odporu a vystríhať sa takého správania, ktoré nie je v súlade s hodnotami našej spoločnosti. To sú napríklad aj tie vysoké prémie, pokračoval J.-C. Trichet. Ďalej priznal, že európske vlády sa dopustili vážnych chýb, keď nerešpektovali dohodnutý Pakt stability a rastu.
A je to, čo teraz? Môj niekdajší rozhlasový kolega Ľubomír Motyčka ešte za socializmu v banskobystrickom Dobrom ráne do éteru citoval text transparentu na jednom Roľníckom družstve: „NECH MIER ORIE NAŠE POLIA“, pridal však otázku, ktorá sa mu v tej chvíli zdala relevantná: NO DOBRE, ALE KTO BUDE HNOJIŤ? A pykal za to. A to sa len logicky opýtal, nič nespôsobil. Ktože za tento ekonomický marazmus bude pykať teraz? Nuž začínam rozumieť pani Merkelová aj vašim slovám pred summitom, vraj ak sa nedohodnete, môže byť vojna. Je mier, asi ste sa dohodli. Len hnojiť, žiaľ, budeme my.
V Európe žijú aj ľudia, ktorí tvrdo pracujú a tvoria hodnoty, akoby sa na nich na tom summite zabudlo. Reč bola len o bankách, finančných trhoch, investoroch. Smutné. A behať po Číne pán Sarkozy a hľadať peniaze, aby sme naplnili euroval, veď to je hanba. Tie peniaze sú tu. Obávam sa totiž, že ak sem prídu a nalejeme ich do toho istého prúdu ako doteraz, skončia rovnako a nebudeme dlžní len sami sebe, ale aj Číne. A vracať „napančované“ peniaze tam určite nebude možné. Palica má dva konce, aj páka... Ak na jednu stranu dáme sto a na druhú nedáme nič, len napíšeme na ceduľku tisíc, nerovnováha a následný krútiaci moment urobia svoje. Pozor na hlavy, veľmi to bolí. :-) Páka vie byť sviňa...
