Už viem, že treba chrániť spolužiaka, kožného lekára. Aby ho neotravovali aj ľudia s vyvrtnutým členkom. Aj neurológa od pacientov s urologickými ťažkosťami. Kontrolu zraku nielen kvôli okuliarom som si z decembra odložil na tohoročný január. Nechcelo sa mi najprv deväť kilometrov k obvodnému lekárovi, potom dve hodiny sedieť v čakárni medzi ľuďmi s chrípkou a lekára i seba otravovať s vypisovaním výmenného lístka. A nechcelo sa mi po tom ani trepať na druhý koniec mesta k očnému, ktorý si pacientov objednáva. Dostal by som sa k nemu zrejme až na štvrtý deň, lebo medzi tým bol víkend. A ešte by som musel nazad s výsledkom pre „obvoďáka“.
Likvidáciu výmenných lístkov však vetoval prezident, ale aj so zhoršeným zrakom dnes vidím, že jeho rozhodnutie je vlastne aj pre moje dobro. Chráni mravy, pretože pri čakaní na lístoček mi už nevyjde napríklad čas na milenku. Chráni aj mňa, aby som si u nej v mojom veku prípadne neurobil hanbu. Chráni aj moju rodinu. Pobehovaním medzi lekármi síce nezarobím, ale aspoň nebudem mať na vysedávanie v krčme. Objavil som aj sociálny rozmer veta: získam nečakaný čas na rozvoj medziľudských kontaktov, nezáväznú sviežu relaxačnú konverzáciu v ordinácii obvodného lekára. Kým ju dáky nervák kreatívne nezmení na nadávanie Radičovej, reformám a Maďarom, pravičiarom či komunistom. Plus štyrom ročným obdobiam, najmä ak v zime sneží.
Veto myslí aj sociálne: podporuje papierenský priemysel i výrobcov pečiatok. Teda zamestnanosť. Jeden obvodný lekár sa síce posťažoval, že polovicu času robí dispečera a úradníka namiesto toho, aby na sebe pracoval a stal sa z neho po čase kvalitný rodinný lekár. Taký, ktorý by v pohode zvládol aj časť ľahších problémov, aké odosiela k špecialistom. Ale nech si nesťažuje, ak nebude odborne rásť, nebude ho mátať práca v zahraničí za judášsky groš, lebo vyštudoval za naše peniaze.
Tie výmenné lístky sú vlastne úžasná vec. Našinec túži byť stále niekam posielaný, usmerňovaný a buzerovaný, lebo tak je to pohodlnejšie. Nemá čo myslieť, že by sa mal už konečne spoliehať aj sám o seba a na svoj vlastný rozum. Veď potom by sa nemohol stále vyhovárať, že on nič, to iní.
Myslieť, je nebezpečné. Čo keby som si s boľavým zubom vymyslel cestu do gynekológovi? Také čosi je totiž možné navyše aj preto, že k zubárovi ani ku gynekológovi netreba výmenné lístky. Ak na však gynekológ pošle ako mužského pacienta do... psychiatrickej ambulancie, svedčí to o jeho neznalosti. Výmenný lístok totiž netreba ani k psychiatrovi.
Hrozí však, že ma rozbolí ucho, keby na mňa nahulákal. S boľavým uchom treba totiž najprv k obvodnému a ten vypíše lístok k ušnému, aby som sa nezatúlal pre zmenu zasa ku kardiológovi. Lebo obom papier treba. Chvalabohu, veď treba zvyšovať zamestnanosť. Ak nás bude viac chýbať v robote, musia prijať dakoho na výpomoc. Na vidieku síce hrozí, že najmä starček o paličke sa na takúto anabázu pri rednúcej doprave z dediny do mesta a nazad vykašle a bude sa liečiť sám. Lekári síce prídu o čiarky v zozname výkonov pre poisťovňu, ale možno pribudne práca hrobárom.
