Vidieť esá svetovej atletiky v smokingoch a večerných róbach sa dá iba raz do roka (tento rok 21. novembra), na slávnosti s označením World Athletics Gala v Monte Carlo. Tak aj ja tradične vyťahujem smoking, dávam do čistiarne, lebo plesová sezóna sa u nás začína až v januári a vydávam sa na cestu. Tentoraz v kniežatstve takmer celý víkend pršalo a až v deň odchodu svietilo slniečko a bolo príjemne. Obaja víťazi sú moji osobní priatelia, o to to bolo príjemnejšie.
Výškarku Blanku Vlašičovú poznám už dlhé roky, zažil som ju vo výbornej nálade, ale aj smutnú či dokonca nahnevanú. Každoročne prichádza na halový výškarsky míting do Banskej Bystrice. Mimochodom teraz, keď sa rozbalí vrece výsledkov ankiet, skúsme pouvažovať v ktorom športe ten naj na tejto planéte v roku 2010 zavítal počas ostatných mesiacov aj na Slovensko. B. Vlašičová je jednou z mála.
Trocha si prihrievam polievočku, to je jasné, ale bojujem za atletiku, ktorá je na Slovensku nedocenená. Ťažko sa pre ňu doluje mediálny priestor, to z futbalu a hokeja, len sa lístok v povetrí pohne a už sa o tom píše. Ale akceptujem to, asi to tak má byť. Tieto športy viažu na seba najväčšiu pozornosť, aj keď svojich dvoch synov, futbalistov u Saleziánov na Trnávke by som na niektoré zápasy našej ligy nepustil (samých).
Späť k Monaku, Keňan David Rudisha je veľkým zázrakom atletického leta. V priebehu jedného týždňa zabehol dva svetové rekordy a ešte stihol vyhrať aj Diamantovú ligu, toto všetko od 22. do 29. augusta. A nie v hocijakej disciplíne, ale na dve kolá, osemstovke, jednej z najklasickejších. Veď od roku 1939 posunuli svetový rekord do D. Rudishu len dvanásťkrát počas 71 rokov.
Keňan pochádza z atletickej rodiny, jeho otec získal olympijskú medailu v štafete na 4 x 400 metrov v Mexiku, má štyroch bratov a dve sestry. Hovorí tichučkým hlasom, ale má dlhý, ladný krok, ako gazela. Usmieva sa, je skromný. Ale odhodlaný, veď pochádza z kmeňa Masaiov, čo sú lovci. Jeho austrálsky manažér James Templeton sa natrápil, keď mu pomáhal písať víťaznú reč na samotnú slávnosť, ale napokon sa k tomu ani nedostal. Scenár v závere nebol podľa plánu a oficiálny program sa končil rozpačito.
Pre pamätníkov, viete kto je Tamara Bykovová – v časoch bývalého Sovietskeho zväzu jedna z najlepších skokaniek do výšky na svete, ako prvá na svete prekonala 203, 204 a 205 centimetrov?. Často štartovala v Bratislave na pétéske. Teraz ju pozvali do Monaka, kde si to vychutnávala už ako dáma v rokoch (bingo, keď niekto tvrdil že má 51 rokov). Počas programu ju na chvíľku posadili k stolu B. Vlašičovej a ešte stále svetovej rekordérky bulharskej dámy Stefky Kostadinovovej. Moderátor Marc Maury dal otázku Chorvátke, potom Bulharke a keď pristal u T. Bykovovej, odpoveď neprišla. Tlmočenie zlyhalo, ostalo len niekoľko sekundové ticho. Aj to sa stáva.
Po dlhej dobe sa tento večer nevysielal naživo, a tak aj informácia o tom, kto vyhral anketu, nebola embargovaná do večerných hodín. Ale inak svetová atletika v rámci šetrenia naberá na finančných rezervách a budúcnosť už nie je taká zahmlená. Na rok 2015 už bude slušná kapitálová rezerva 60 miliónov dolárov.
A čo slovenský šport? Stále nevie, či bude Trojka pokračovať, čo uvidia diváci na budúci rok. Inak z pohľadu organizácie podujatí na Slovensku bola dobrým signálom tenisová exhibícia. Aj keď išlo skôr o zábavu, bolo tam dosť divákov a ako sa ukázalo, dajú sa vygenerovať aj zdroje od sponzorov na pokrytie. To je vždy otázka, môžeme na Slovensku usporiadať svetové akcie? Máme na to? Často sa ma pýtajú, kedy príde šprintér Usain Bolt na Slovensko? Kto by to zaplatil? Za Boltove štartovné by boli dva Atletické mosty. Taká je realita. Späť do nej.
Rozmýšľam o tom, prečo sú u nás nulté hodiny. Aspoň na základných a stredných školách. Veď je jasné, že tak skoro ráno sa nikto na učivo nemôže sústrediť. A to už nehovorím o tých, čo musia prejsť aj nejakú cestu v ranných bratislavských zápchach. Takže želám novému ministrovi školstva nielen kvalitné kroky v oblasti skvalitnenia riadenia a financovania športu, ale aj zrušenie nultých hodín. A ešte niečo, nie som priaznivcom vianočných reklám v novembri, a čo je zaujímavé, ani moje deti. A to je už vážne, lebo inak majú tieto Sviatky veľmi rady.
