O hľadaní vlastnej cesty

A tak som sa rozhodol blogovať.  Pre mňa je to niečo úplne nové, zatiaľ som blogy len občas čítal. Priznám sa, že niekedy som mal aj chuť polemizovať. Žiaľ, veľakrát som v  príspevkoch videl zhadzujúce poznámky a v koži autora blogu by som veľmi nechcel byť ... je však pravdou, že to boli blogy prevažne politikov, ktorí „ťali“ do oponentov. Takže prečo som vlastne tu?

Po viac ako 35 rokoch som skončil so zodpovednosťou za iných. A dobrovoľne. Neskromne si myslím, že som odišiel z  dobre organizovanej firmy s výbornými výsledkami, v podstate stále na vzostupe. Bola to  firma  ELAS, s r.o., založená na zelenej lúke, neskôr s cennou  akvizíciou HTComputers, a.s.   V roku 2004 sme sa stali súčasťou koncernu Siemens. Začínali sme prakticky od nuly, a po 14 rokoch  skončili s obratom prevyšujúcim 2 miliardy a ziskom niekoľko desiatok miliónov korún.  Najcennejší však boli verní zákazníci. Po predaji spoločnosti som sa rozhodol skončiť so zodpovednosťou za ľudí a za  „čísla“. Odkedy sa tak stalo, každému odpovedám – som rád, že som to urobil. A je to pravda. Ale o tom prečo, možno niekedy inokedy.

Mal som dlhé roky prácu, čo mi bola koníčkom. Teraz mám čas na to, čo som nestíhal. Ale sledujem aj to podstané, čo sa okolo nás deje. Potrebujem byť v kontakte s  ľudmi. Moje osobné problémy ma doviedli k oblasti, kde neplatia vzorce, matematika je tam zbytočná. Ale je to viac o človeku, jeho prianiach a  snoch. Najmä o hľadaní vlastnej cesty k  zmysluplnému životu  a pohode.  Tou oblasťou je  koučing – dnes moderné slovo. Nie je dôležité ako sa to volá – i  tak je to len do času. Dôležité pre mňa je, že cez koučing môžem byť užitočný. Mám kontakt prevažne s  mladými manažérmi, so životom vo firmách. A vidím čo dokážu, keď chcú veci zmeniť. Pomáham im hľadať ich cestu k  vyriešeniu problémov. Moja úloha je jednoduchá – pomôcť im získať nadhľad a vnímať veci komplexne. Sú často prekvapení, že vedia urobiť viac ako si mysleli.

A tak mám ambíciu blogovaním upriamiť pozornosť na veci, ktoré si niekedy neuvedomujeme keď sme „v tom“ , väčšinou sú to maličkosti, na ktorých stoja a  padajú veľké veci. Skúsim to, po čase vyhodnotím a uvidím či tu viem byť užitočný. V  najhoršom prípade to bude užitočná skúsenosť pre mňa – v  hľadaní inde.