Článok pokračuje pod video reklamou
Pred dvomi týždňami bola v TRENDE rozoberaná zaujímavá téma – DRZÍ a LENIVÍ, teda patrilo to mladým, ktorí nastupujú do pracovného procesu. V Trend Barometeri bola nám, TOP manažérom, daná otázka: či je nastupujúca generácia lenivšia ako tie predchádzajúce. Až 40 percent si z nich myslí, že áno. Šokujúce? Pre mňa áno..., že až tak veľa kapitánov slovenského biznisu si to myslí. Prečo som ja odpovedal, že rozhodne nie je lenivšia?
Otvorene hovorím, že v čase keď som bol vo výkonnej funkcii, tak som veľa času venoval mladým a dosť často sme mali rozdielne stanoviská. Bol som s nimi v priamom kontakte na „mojich“ projektoch, ale aj ako „šéf“ som riešil problémy „zdola“. Sú iní – často sme konštatovali. Nie vždy sa nám darilo mladých udržať a nebolo to len o plate. Mnohokrát som konštatoval – škoda, že odchádza. Bola to škoda pre firmu.
Teraz ako biznis kouč som v kontakte s mladými manažérmi a mám k nim podstatne dôvernejší vzťah. Tým, že sú to zamestnanci iných firiem, dovolím si povedať, že mám nadhľad. Mám vzácnu možnosť poznať ich postoje a problémy so „šéfmi“, teraz im rozumiem viac, ale chápem aj postoj ich „šéfov“. V situácii kouča som pochopil mnohé, čo mi v minulosti bolo skryté.
Teraz som aj vlastník alebo spoluvlastník firiem a som v kontakte so „šéfmi mojich firiem“. Sú to mladí ľudia. Sú plne zodpovední za chod firmy, musia rešpektovať firemné hodnoty a odsúhlasené pravidlá komunikácie s vlastníkmi, presadzujú si svoje predstavy a riadia svoje kolektívy.
No a nakoniec som otec troch pracovne úspešných dcér. Dve z nich robia vo významných nadnárodných firmách. Mám teda možnosť občas si vypočuť ich názory a poznať ich životné prioriy.
Tieto štyri polohy vzťahu k mladej generácii mi formujú môj pohľad.
Mladí nastupujúci manažéri majú podstatne širší rozhľad najmä vďaka informáciám a kontaktom so svetom. Majú inú kvalitu vzdelania /nechcem tým povedať, že s našim školstvom je všetko v najlepšom poriadku/. Vyrastali a žijú v úplne inom prostredí ako my, sloboda v rozhodovaní je pre nich vysokou prioritou. Sú v prostredí globálne operujúcich firiem a aj keď pracujú vo firmách slovenských vlastníkov musia to rešpektovať. Sú tým sebavedomejší a logicky majú iné životné priority. Sú teda iní a neplatia na nich rovnaké prístupy ako na našu generáciu.
Mladí chcú mať zaujímavú robotu, chcú byť profesionáli a chcú mať pocit uznania. Jednoznačne sa chcú podielať na rozhodovaní o tom, čo a ako majú robiť, veď aj tu chcú mať pocit slobody, v ktorej vyrastali. Chcú mať dobré podmienky pre prácu. Majú však podstatne širšie mimopracovné priority. Starostlivosť o rodinu nie je len o hmotnom zaistení, chcú mať čas na svoje deti a partnerov. Majú svoje komunity a koníčky. Chcú mať život /a je im umožnené ho mať/ podstatne pestrejší a práca je pre nich dôležitým ale nie jediným záujmom.
A čo teda s nimi ? V dnešnej polohe ako šéf môžem zúročiť svoje skúsenosti. A najmä si to aj vyskúšať vo svojich firmách.
Moja rada znie - zmeňte k nim prístup, aj keď ten „váš“ vás doviedol k úspechu. Riaďte ich viac cieľmi, ktoré chcete aby dosiahli, nie príkazmi. Komunikujte s nimi ako s rovnocennými partnermi a Vaše riadenie nech je viac o službe pre nich – vytvárajte im podmienky, ktoré sú výsledkom vzájomnej dohody. Trvajte na dodržiavaní firemných hodnôt, kde ste pre nich príkladom, ako ich majú brať vážne. A dôverujte im, majú právo aj na chyby a omyly.
Keď som bol mladý vedúci /teraz manažér/ boli aj medzi nami takí, ktorí využili čo sa dalo, riadili stavbu domu z práce, venovali sa organizovaniu svojich koníčkov a mnohí odchádzali z práce keď „padla“.
Teda moja skúsenosť jasne hovorí, že mladí manažéri nie sú o nič drzejší a lenivší ako sme boli my v porovnaní s našimi rodičmi. Sú proste iní, meniť ich na náš obraz nie je cestou k úspechu. Že sa vo vzťahu k nim musíme zmeniť my starší? Vlastne nemusíme sa...prežitie nie je povinné.
