Po vážnej operácii koncom minulého roku postupne naberám sily, s novým elánom zvyšujem obrátky v mojich aktivitách a jedna z nich ma inšpirovala k ďalšiemu zamysleniu...
Som vo viacerých projektoch s mladými ľuďmi a jeden z nich je Gardian Angels for Female entrepreneurs. Úvodná konferencia bola vo februári v Prešove a organizátori ma požiadali o vystúpenie. Mal som porozprávať o tom, čo ma inšpirovalo prihlásiť sa za mentora mladým podnikateľkám. Vďaka týmto zamysleniam som sa dostal k spomienkam na mojich mentorov – učiteľov. Domáci mentori – rodičia – boli najdôležitejší, ale s postupným rozhliadaním sa mimo domova logicky pribúdali ďalší.
Mal som už na základnej škole pána učiteľa Uhrína /mimochodom otca nášho vynikajúceho futbalového trénera/, neskôr pána učiteľa Šramku /predvojnového majstra Slovenska v tenise/, na ktorých sa nedá zabudnúť. Na strednej škole boli pojmy profesori, ktorých sme jednoducho volali a voláme – Klára, Mara, Ciro. Možno, že vďaka nim som už na „vysokej“ nevnímal nejakú osobnosť, ktorá by ma výrazne ovplyvnila. V praxi som tiež zažil niekoľko mentorov – učiteľov. A vlastne doteraz ich stále mám. Môj prvý šéf – doktor Ďuriš ma orientoval v spleti vzťahov, neskôr Ing. Franek a „moji baťovci“ – z nich aspoň výber mien ako sú Bužek, Kyselica, Bokor, ktorí ma naučili nielen porozumieť ekonomike, ale rozumieť aj baťovým princípom riadenia. Tieto dokonca socializmus využíval v riadení štátnych podnikov. Prepáčte ostatní, ktorých som nespomenul. Robili ste viac, ako ste museli. Mali ste na mňa čas. A nemali ste to som mnou – tvrdohlavcom, vždy ľahké. Mali ste aj veľa trpezlivosti, bojovať s mojou neskúsenosťou. Všetkým Vám znovu ĎAKUJEM.
A prečo ten dlhý úvod? Z časti z veľkej vďaky a najmä pre inšpiráciu...
Som presvedčený, že každý si spomenie, tak ako ja, na svojich mentorov. Veď im vďačíme za to, kde sme a čo sme dosiahli. Viem, že váš čas je vzácny, ste často v strese, zákazník je váš pán a na prípadné pozvania na stretnutia s mladými niet proste kedy. Chápem, ale niekedy je pre biznis dobré „nerobiť biznis“ – vypnúť. Dostanete sa do iného prostredia, vrátite sa cez otázky späť k svojim začiatkom, príjemne zaspomínate... Z mojich doterajších skúseností môžem povedať, že to nie je „jednosmerka“, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Môžeme nielen veľa dostať a to priamo „z prvej ruky“ – dozvedieť sa, čím mladá generácia žije, čo musí riešiť, čo sú veci, ktoré s nimi hýbu, ale aj preniknúť do ich sveta vnímania. Máme neuveriteľnú šancu lepšie porozumieť mladým a spoznať ich uhol pohľadu, ktorý by sa mohol stať zrkadlom k tomu nášmu pohľadu, neraz poznačenému stereotypom. Je to nové, osviežujúce a zaujímavé.
Chcem všetkých úspešných požiadať, aby venovali časť svojho vzácneho času mladým, ktorí potrebujú ich radu a požiadajú o to. Určite získate aj vy, a tak môžete aspoň trochu splatiť dlh voči svojim mentorom – učiteľom. A to, že kontakt s mladými ľuďmi omladzuje, považujem za bonus navyše. Vrele odporúčam.
