Považujem za jedno z mojich šťastí, že som mal a stále mám prácu, ktorá ma bavila a je pre mňa zmysluplnou. Pre svoj život to považujem za jedno z najdôležitejších vecí. Ak som niečo dosiahol, tak určite vďaka tomu, že to tak bolo. A aj dnes, ak sa považujem za šťastného, tak aj preto, lebo robím čo ma baví a cítim, že som užitočný. Dnes si však uvedomujem, že pre spokojný život je niečo dôležitejšie ako byť dobrý manažér. Dnes sa mi zdá také jednoduché pochopiť, že ak sa niekde „vybíjame“ musíme sa aj niekde „nabíjať“. Musím však otvorene priznať, že vždy mi to tak jasné nebolo ...
V súčasnosti mojej blízkosti intenzívne prežívam situácie, ktoré mi plne potvrdzujú krehkosť hranice medzi pracovným nadšením, z neho vyplývajúcim vysokým pracovným nasadením, neskôr preťažením a z neho vyplývajúcou osobnou krízou. Ak má človek zaujímavú, zmysluplnú prácu, ktorá ho baví, má skôr alebo neskôr aj výsledky - väčšinou nadpriemerné. Okolie ho uznáva, obdivuje a je o takýchto ľudí záujem. Ak je to žena s rodinou, tak ju mnohí obdivujú ako to môže stíhať. Ich pracovný úspech mnohokrát prekračuje firmu. Všetko, čo takýto človek dosiahol (cíti, že vlastným pričinením) ho nielen uspokojuje, ale aj „ženie“ dopredu. Práca ho krok za krokom úplne pohlcuje. Postupne sa zbavuje najskôr toho, čo ho nezaujíma, neskôr nemá dostatok času na bežné dennodenné starosti, cíti ich príťaž a snaží sa ich stíhať ako sa dá. Je neustále pod časovým stresom a narastá vyčerpanosť. Na seba, kamarátov, knihu a oddych nemá postupne vôbec čas. Dovolenky sa stávajú „stratou času“ a tešia sa, že je všade rooming či internet.
Práca sa postupne stáva drogou. Reči najbližších, aby to nepreháňali nepočúvajú, chcú od nich pomôcť s ostatnými vecami. Postupne sa „energeticky“ vybíjajú, sú jednostranne preťažení. A koľko to môže vydržať ? Dlho nie – osobná kríza je len otázkou času.
A ako to môže končiť? Vyčerpanie prináša často neovládanie emocií (predovšetkým zlých) a mnohokrát aj skratové konanie. Narastajúce konflikty nedajú na seba dlho čakať. Potom to je hľadanie vinníka – ten je samozrejme mimo úspešného človeka. „Schytajú“ si to najbližší v rodine alebo v práci. V horšom prípade sú to vážne narušené vzťahy, osobné zlyhania, zdravotné problémy a často aj vyhorenie. Tá práca pre ktorú sme žili celým svojim bytím nás prestane baviť... zrazu si uvedomíme, čo všetko potrebujeme aby sme mali z práce radosť... a mnohokrát je už neskoro.
A čo s tým ?
Ako so všetkým – treba začať u seba. Uvedomiť si, že nič netreba preháňať. Uvedomiť si, že aj o auto aby bolo bezpečné a jazdilo sa treba starať – musí mať nielen benzín a olej ale aj pravidelný servis. Ak budete preťažovať motor, tak dlho nevydrží. Ale aj nadmiera „užívania“ nás otrávi – treba sa zamyslieť, čo potrebujeme pre život. A pre dôležité veci niečo aj urobiť – predovšetkým tomu venovať svoj čas. A slovíčko NIE – STAČILO používať tam kde nás to najviac pohlcuje. Univerzálny recept nemám. Viem však, že ak sa cítim šťastný tak aj preto, že čo robím – robím v pohode.
