„Bolo by neodpustiteľným hriechom voči celej našej spoločnosti, keby sme pripustili možnosť čo len čiastočných neúspechov hneď v začiatkoch našej práce. Za takú situáciu by sme sa nemohli ospravedlniť ani sami pred sebou. Namiesto radosti z dobre vykonanej práce, stáli by sme zahanbení vlastnou neschopnosťou,“ vyjadril sa pre zaniknutý slovenský denník Práca námestník ministra dopravy Ján Duťka v roku 1968. Sľuby boli, sú aj budú súčasťou každého vládneho systému.
Nedávno sa mi vďaka spolužiačkinej námahe dostal do rúk výtlačok z dvadsiateho šiesteho januára roku 1968 dnes už nevydávaného slovenského denníka Práca, ktorý bol dielom Revolučného odborového hnutia. Podľa článku Š. Suchovského už v tom roku odbíjala autostrádam hodina dvanásta – diaľnicu, ktorá by spájala Prahu, Brno, Bratislavu a Košice bolo potrebné postaviť čo najskôr.
Heslo stavby bolo jednoduché – stavať rýchlo, kvalitne a, samozrejme, lacno. Prepočty odborníkov definovali, že „počiatočná hranica ekonomického optima výstavby začína pri tempe šesťdesiatich kilometrov autostrád ročne“. V prvej etape, ktorá mala byť dokončená zhruba v roku 1975, sa malo nadviazať na vtedy rozostavaný úsek diaľnice, ktorý spájal Prahu s Mirošovicami. Diaľnica sa mala ťahať od Prahy cez Brno až po Bratislavu. Ľudia tomu naozaj verili, ale s dnešnými skúsenosťami by asi len neveriacky krútili hlavou.
Odhadovalo sa, že po roku 1980 pripadne jedno auto na každého šiesteho obyvateľa vtedajšieho Československa. Rátalo sa aj s vysokým nárastom zahraničných vodičov a takýto nápor by cesty, ktoré na území krajiny fungovali, neuniesli. Nedostatočnou cestnou komunikáciou by automaticky trpelo aj hospodárstvo a svetlo neschopnosti by dopadalo na organizačnú i výrobno-technickú stránku. S kvalitou odvedenej práce bol však tiež problém, ak sa mala urobiť rýchlo. Podniky, ktoré sa podieľali na výstavbe, žiadali vysokovýkonné stroje.
V roku 1980 mal byť dostavaný úsek Bratislava – Vysoké Tatry a o desať rokov na to mala byť diaľnica prístupná v plnej kráse. Prešlo však viac ako dvadsať a niektoré úseky stále nie sú dostavané. Denník Sme informoval, že v apríli možno očakávať dva tendre na úseky diaľnice D1 a o mesiac ďalší. Najdlhšie si budeme musieť počkať na časť pri Žiline, ktorej dostavba sa odhaduje na rok 2016. Celá východná časť diaľnice D1 by mala stáť viac ako dve miliardy eur, rezort dopravy chce peniaze čerpať z eurofondov.
