Článok pokračuje pod video reklamou
Je to zhruba rok, čo mi môj známy po prvýkrát spomenul, že život prináša presne to, čo človek chce. Háčik je vraj v tom, že život nereaguje na to, čo si človek myslí, že chce, ale na túžby, ktoré vychádzajú zo srdca. Pokúsila som sa teda počúvať svoje srdce. O chvíľu na to som celú myšlienku radšej vypustila z hlavy.
Napriek tomu sa vracala. Na najčudnejších miestach. Poctivo som ju ignorovala, až dokým som sa nezúčastnila na prednáške motivátora Iva Tomana. Tiež sa prikláňal k tomu, že treba nájsť odvahu odhaliť, čo človek chce a ono to k nemu neskôr príde. Sú dve cesty - cieľavedomá práca, alebo nespravodlivé okolnosti, ktoré vás privedú priamu pred dvere. Začala som nad tým znovu uvažovať a všimla si, že môj známy sediaci vedľa, sa usmieva. Vedel, na čo myslím. Bolo to asi pred pol rokom.
Cez víkend som tradične navštívila kamarátku z detstva vo Viedni, kde žije. Za tých pár rokov som stihla vidieť všetko, čo si ani najlepšie prepracovaný bedeker nemôže nechať ujsť. Tohtoročná návšteva bola problematickejšia, nevedeli sme, kam ísť. Moja odpoveď znela jasnejšie ako jej mykanie plecom – jazda na koni, prechádzka parkom, výstava akéhokoľvek moderného umenia alebo blší trh, ten zaujal aj jej dovtedy neprítomný výraz.
Nedokázali sme sa dohodnúť, tak sme sa vydali smerom od Stephansdomu k nábrežiu Dunaja a popri ňom pešo do zábavného parku Práter. Po niekoľkých krokoch nás upútala výstava moderného umenia, obrazov. Ich kompozíciu dotvárali mladí umelci zhrbení nad kusmi kameňa, ktorí sa snažili vdýchnuť mu život, niektorí mierne erotický. Nechceli sme ich vyrušovať a znervózňovať hádaním, čo snažia svetu povedať. Pobrali sme sa teda ďalej a narazili na malý súkromný blší trh pripomínajúci americký garážový výpredaj. Náhoda?
Nechcem písať o tom, ako sme o niekoľko minút nato stáli v parku pri Prátri a na každom kúsku trávy sa odohrával iný príbeh. Ani o tom, že som bola jediným človiečikom nad osem rokov, ktorý sa s obrovským úsmevom viezol na koni pozdĺž vybudovanej ohrady...
Rozmýšľam, či na slovách môjho známeho a na slovách motivátorov predsa len nebude kúsok pravdy. Život znovu priniesol len to, čo som chcela a vyslovila. Zrazu sa mi ani výrok: „Ak zmeníte svoje slová a zmeníte aj myšlienky, zmení sa váš život,“ nezdal taký bizarný a jeho autor Joe Garcia, ktorý onedlho vystúpi aj v Bratislave, sa prestal javiť iba ako dôvtipný blázon.
