Všetko s mierou?

Nedávno som v rozhovore, ktorý so mnou pre jeden prestížny profesijný časopis robila novinárka Danka Závadová (jej otázky ma vždy provokujú k odpovediam, na ktoré málokedy dôjde a vždy sú to zaujímavé rozhovory), musel riešiť jednu veľmi častú lož. Možno skôr klišé ako lož. Strašne otrepané klišé! Navyše nebezpečné. A ja som si povedal, že to môže byť to prvé, čo vám tu ponúknem. (Vôbec nie preto, aby som niekomu zakazoval pitie alkoholu. Jednak na to nemám žiadne právo a jednak si pite, koľko chcete – alebo nepite vôbec, ste slobodný človek.) V tom, čo chcem povedať, totiž vôbec nejde iba o alkohol. Za „všetko“ si tam môžete dosadiť veľa iných „vecí“: cigarety, drogy, agresivitu, neveru, úchylky, akékoľvek extrémy, rakovinu, nôž v chrbte... Hneď to pochopíte.

Otázka novinárky znela: Zrejme ste zástanca myšlienky, ktorá sa nemýli a všetci lekári ju uznávajú – „všetko s mierou“. Ak si občas môžeme teda dovoliť alkohol, čo a ako často by to mohlo byť?

Moja odpoveď bola: Veľmi ste sa pomýlili. Som odporca tejto myšlienky! Neznášam klišé a „všetko s mierou“ je nielen klišé. Je to dokonca niečo, čo sa na prvý pohľad tvári ako pravda, ale pritom je to blud. Vysvetlím.

Po prvé: Čo je to „miera“? Lyžička? Pol deci? Liter? Dva gramy? Keď na Slovensku nejaký zabudnutý lekár odporúča piť alkohol, lebo „pohár vína prospieva zdraviu“, tak si 99 a pol percenta mužov povie: Ak je pohár dobrý, tak fľaša musí byť ešte lepšia! A sú aj takí, pre ktorých je potom „miera“ dva litre vína alebo pol litra borovičky denne.

A po druhé: Čo je to „všetko?“ Metaxa, karpatské brandy, domáca slivovica, lavórovica, ukrajinský destilát, okena, čikuli... Kde dáme hranicu medzi tým, čo patrí a čo nepatrí do toho „všetko?“ Existujú ľudia, ktorí ju majú ešte ďalej, ako je čikuli... Takže preto neznášam klišé „všetko s mierou.“ :-D

Čo sa týka alkoholu, tak podľa WHO je optimálne nepiť alkohol vôbec. A ak už človek alkohol pije, nemal by vypiť viac ako pohár vína denne. Existujú štúdie, ktoré preukázali, že takéto množstvo alkoholu skutočne znižuje výskyt srdcovocievnych ochorení, ale má to, samozrejme, ALE a to hneď najmenej dve a poriadne veľké. Prvé ALE: človek, ktorý sa stravuje zdravo, športuje a má optimálnu hmotnosť, nepotrebuje alkohol na zníženie zdravotného rizika. Druhé ALE: všetky pozitívne účinky takej striedmej konzumácie alkoholu sa strácajú, ak človek čo len raz za mesiac vypije viac ako dvojnásobok tejto dávky... Preto pochybujem, že na Slovensku existuje viac ako dvadsať ľudí, ktorí majú právo tvrdiť, že ich alkohol skutočne chráni.

A teraz ešte dodávam: Klišé „všetko s mierou“ je podľa mňa navyše súčasť tak rýchlo metastázujúcej politickej (rodovej a všelijakej inej) korektnosti, ktorou opovrhujem a považujem ju za jeden z hlavných nástrojov dekonštrukcie našej civilizácie. Všetko s mierou je alibizmus, relativizácia, zámerné zmazávanie hraníc medzi čiernou a bielou. Áno, všetci vieme, že svet nie je čierno-biely. Ale ak pripustíme, že v bielej je vždy aj trochu čiernej a v čiernej je vždy aj trochu bielej, tak náš svet bude vždy iba sivý. Viac alebo menej, ale iba sivý... Nechcem žiť v sivom svete. Na svete predsa existuje aj čierna a biela. Na svete existuje pravda a lož, dobro a zlo, zákon a chaos, úcta a zrada... Existuje zdravie a choroba. A ja nechcem z toho „všetkého“ „s mierou“.