Pri svojej práci školiteľa a kouča sa mi často stane, že sa dostanem do spoločnosti pre ktorú pripravujem nejaký rozvojový projekt. Stretávam sa s predstaviteľmi jednotlivých oddelení, najčastejšie je to logicky HR a vnímam všetko to, čo by mi mohlo pomôcť pred tým, než sa samotný projekt zrealizuje. V tejto fáze som konfrontovaný aj s firemnou kultúrou. Vnímam ju cez to ako sa ľudia vo firme obliekajú, ako spolu hovoria, ako hovoria s ľudmi, ktorí sú mimo firmy. Vnímam ju cez hodnoty, ktoré sú zavesené v pekných rámikoch všade na stenách. A nakoniec ju vnímam cez slová ľudí, ktorým mám pomôcť v tom, aby sa stali inými, lepšími, výkonnejšími. A verili by ste, že v mnohom sa tieto hodnoty strašne vzdaľujú od toho, čím skutočne ľudia žijú a ako vnímajú firemnú kultúru? Zvlášť jedna v poslednej dobe dráždi moju myseľ a štartuje úvahy o tom, kam sa uberá firemný svet. Čo to je? Nuž, omyly a chyby.
Keď sme deťmi, tak nás rodičia prirodzene povzbudzujú v tom, aby sme robili aj veci, ktoré sa nám na prvý pokus nepodaria. A takýchto povzbudení musí byť logicky veľmi veľa, pretože dieťatu sa máločo podarí dobre urobiť na prvý pokus. Je jedno o čo ide. Môže to byť zaviazanie šnúrok na topánok, môže to byť vystrihnutie kolieska z tvrdého papiera, môže to byť prvé samostatné umytie zubov pred spaním.Všetko čo sme sa v živote naučili, sme sa naučili predovšetkým vďaka tomu, že sme sa mýlili a skúšali sme to napriek neúspechu ďalej. Potom sa však niekde v systéme stala chyba a všetky naše omyly začali byť trestané. Skončilo obdobie nevinnosti a začal sa temný vek, v ktorom platíme za všetko čo sa nám nepodarí na prvý krát. Tu sa začína priam schozofrenický rozkol medzi skutočnosťou a realitou. To, čo pre náš život potrebujeme, sú chyby. Ale nikto nám ich nedovolí robiť. Niekde v duchu však tušíme,že by sme mali mať schopnosť nadhľadu a odstupu, ktorý nám umožní vnímať chyby v ich pravej podstate. Teda ako nevyhnutné kroky k dokonalosti. To sa ale vo firemnej kultúre nedeje.
Firemná kultúra je ako špongia, ktorá zo svojho okolia nasáva myšlienky a transformuje ich do určitého modelu jednania. To sa potom prejavuje v jednaní jednotlivých zamestnancov a predovšetkým manažérov, ktorí sú nezriedka zosobnenými nostiteľmi firemnej kultúry. A títo manažéri svojimi podriadeným hovoria: "mýliť sa je ľudské." Ale skutočne? V ktorej firme si zamestnanec dovolí urobiť chybu? V ktorej spoločnosti sa zamestnanec nestrachuje, keď si ho šéf k sebe zavolá? V ktorej spoločnosti si šéfovia všímajú aj to, čo funguje a darí sa, namiesto toho, aby okamžite poukazovali na to,čo kde nefunguje? Kde sa zamestnanca opýtajú:"dobre, toto sa nepodarilo, ako by si to mohol urobiť inak?" Prípadne: "dobre,toto sa nepodarilo, čo si sa z toho naučil a budeš to môcť použiť nabudúce?"Aby sa zamestnanec mohol učiť a posúvať sa dopredu,potrebuje robiť chyby. Ibaže mu to systém nedovoľuje a tak sa nakoniec možnosť urobiť chybu stáva nočnou morou. To vedie k stresu, vyhoreniu, strachu a obavám. A všetky tieto uvedené faktory vytvárajú vyššiu pravdepodobnosť vzniku chýb a omylov. A tak sa vytvára nekonečný začarovaný kruh z ktorého niet úniku.
Verím však, že také spoločnosti niekde sú, možno sa dokonca nachádzajú aj na Slovensku, ale budú to skôr lastovičky, ktoré veru jar vo firemnej kultúre nenarobia. Firemná kultúra, ktorá je otvorená ľudským omylom určite niekde existuje. Možno ste aj vy sami niečo podobné na svojej koži zažili. Čo myslíte, čím to je? Čo bolo vo vašej firme iné? Čomu ste podľa vás vďačili za to, že ste sa mohli mýliť a nevyhodili vás za to? Budem veľmi rád, keď sa zo svojimi zážitkami podelíte.
