Bol to jeden z tých klasických pracovných dní, strávených v nie moc pozitívne motivujúcich firemných open spaceoch. Prvá vec, ktorú som každý deň urobil bola kontrola mailov, čo tiež nebola nijako povzbudzujúca činnosť, pretože ak ste si deň predým prácne pripravili program a to do list, na základe ktorého bude pracovať, tak záplava mailov zo zástavkami urgentnosti vám nenechala z vášho plánu kameň na kameni. A potom sa to rozbehlo-ďalšie maily, neodkladné telefonáty, súrne porady, neodbytní kolegovia, ktorých problémy sú jednoznačne naliehavejšie ako tie vaše. Nech ste robili čokoľvek, vaša výkonnosť a motivovavnosť časom klesala a tesne pred obedom sa chýlila k stavu blízkemu bodu absolútnej nuly. Avšak bolo tu svetielko na konci tunela. Vytúžená obedná prestávka. Ten krátky, možno na prvý pohľad až bezvýznamný okamih v pracovnom dni. Okamih síce možno na prvý pohľad bezvýznamný, o to však viac dôležitejší. Čas a miesto, kde sa myseľ aj telo môže preladiť na celkom inú nôtu. Na príjemné chuťové zážitky (myslím, že vo väčšine prípadov je preč doba závodných jedální, ktoré kultúru stolovanie videli len z rýchlika a o príjemných chuťových zážitkoch sme si tak mohli nechať akurát snívať ), na posedenie s kolegami, kde konečne môžeme hovoriť aj o niečom inom ako o práci. Na okamih, kedy vydýchnem, na pár minút kedy mi nikto nestojí za chrbtom a nekontroluje, či som už urobil, čo som dostal zadané. A to všetko by sa stalo, keby som nedostal od šéfa naliehavý mail, že do 13:00 musí byť vypracovaný istý dokument, ktorý samozrejme nepočaká a musím ho urobiť presne počas obedovej prestávky.
Lenže všetko na tomto svete má dve strany, na jednej strane je to splnená úloha, kôli ktorej nemám šancu sa normálne najesť, na druhej strane je to "iba" zmeškaný obed. Ale je to skutočne tak?
Ak hovoríme o problematike work life balance, tak skôr alebo neskôr narazíme aj na položku, ktorá sa zaoberá stravovaním, poťažmo jedlom v práci. Na nešťastie je táto oblasť vo výkonovo orientovaných korporáciách okrajová a tak sa stáva, že stravovanie, presnejšie zdravé stravovanie je niečo, čomu sa nikto nevenuje, pretože to aj tak neprispieva k zvyšovaniu pracovnej výkonnosti a keby sa to dalo, tak mnohí zamestnávatelia, ale aj samotní zamestanci by čas vyhradený na jedlo alebo obed celkom vyškrtli zo dňa. To by však nebolo múdre rozhodnutie a na nasledujúcich riadkoch sa pokúsim ukázať, o čo všetko by sa človek pripravil, resp.aké implikácie by malo zrušenie jedla/obeda v živote zamestnanca.
Šesť pozitív obedu a jedla v práci
- Jedlo=energia. Myslím, že tento jednoduchý ale veľmi pravdivý fakt nie je potrebné nijako zvlášť a do detailov objasňovať a dokazovať. Zatiaľ (mnohí sú s týmto nespokojní) sú naše telá postavené tak, že pokiaľ chceme existovať, žiť a normálne fungovať, tak svoju existenciu musíme sýtiť energiou, ktorá pochádza z jedla. Tak to bolo, tak to je, a pokiaľ niekto nevynájde nekonečný zdroj energie, ktorý budeme mať niekde implatovaný (ako jedna slávna filmová postava), tak tak to aj bude. Môžme s tým nesúhlasiť, možno sa na to hnevať, ale to je tak asi všetko, čo s tým môžeme urobiť. Ignorovanie prirodzenosti sa nám môže škaredo vypomstiť, tak isto ako sa záhradníkovy môže vypomstiť ignorovanie skutočnosti, že na jar treba sadiť. Logicky mi preto vyplýva, že pokiaľ chceme v práci podávať dobrý výkon, je nevyhnutné aby som stroju/telu, ktoré tento výkon podáva, zabezpečil vhodné palivo/jedlo. Nejaká tá sušienka alebo keksík je ako napľutie do oceána a svoj účel to rozhodne nesplní. Zdravý a výživný obed je riešením tejto jednoduchej rovnice.
- Nepravidelné stravovanie má negatívny vplyv na náš fyzický organizmus a tým aj na prácu ktorú robíme. V tomto prípade hovorím o časovej zložke problému. Raz na obed idem, potom zase nejdem. Telo prílišné výkyvy v pravidelnosti nemá moc rado. Telo si rado a rýchlo zvyká na pravidelnosť, pretože mu to umožňuje predvídať, čo sa bude diať a to spôsobuje nízku hladinu stresových hormónov. Netreba predsa rátať s neočakávaným. Pozitívom pravidelného stravovanie je teda odstránenie ďalšieho stresora v našom živote.
- Obed je prestávkou. Tak ako je príroda postavená na cykloch (deň, noc, teplo, zima, zrod, umieranie) tak aj naša existencie je do istej miery postavená na cykloch. Bdieme, spíme, prímame potravu, vylučujeme, sme aktívny, oddychujeme. Smutné však na súčasnej spoločnosti je, že sa veľmi úspešne snaží naše životné cyly ignorovať. Spoločnosti po nás chcú aby sme pracovali 12-16 hodín bez prestávky a počas celého roka. To však ide proti prírodným zákonitostiam a dôsledky sú asi také, ako keď by sme sa v zime snažili niečo zasadiť a očakávali, že nám z toho niečo vyrastie. Toto jednanie ide proti prirodzenosti prírody a nebude úspešené. Zásady psychohygieny práce hovoria, že zhruba po 90 minútach by si človek mal dopriať krátku 10 minútovú prestávku. Približne okolo 12 hodiny dochádza k poklesu výkonnosti, ktorý trvá asi do 15 hodiny a potom výkonnosť zase začne mierne stúpať. Takže tento čas je ideálne využiť nie na prácu ale na oddych a dočerpanie energie. A jedno aj druhé sa dá urobiť počas obeda. Niektorí by možno namietali "ja nemôžem ísť na obed, pretože som potom strašne ospalý a nič by som už neurobil" to je pravda len v tom prípade, pokiaľ si na obed dáte "vepřo knedlo zelo". Čím ľahší obed si dáte, tým viac sa vám poobedňajšia ospalosť vyhne. Treba však rátať s tým, že úplne sa jej nezbavíte, nakoľko krivka výkonnosti má klesajúcu tendenciu bez ohľadu na to či ste niečo jedli alebo nie.
- Obed je spoločenskou záležitosťou. Treba povedať, že nielen chlebom je človek živý, ale aj spoločenskými kontaktmi. Mnoho firiem vynakladá nemalé finančné prostriedky na rozličné teambuildingy, ktorých úlohou je dať dokopy rozvadené oddelenia alebo vyriešiť nevypovedané konflikty, ktoré sa objavia na každom pracovisku. Viem ako to na takom teambuildingu chodí, sám som sa niekoľkých zúčastnil, či už ako lektor alebo ako účastník. Najprínosnejšie a ľudmi najviac oceňované chvíle boli tie, ktoré strávili po oficiálnej časti programu niekde pri pive nad syrovým tanierom. Ak vyhodíme z nášho denného režimu čas obeda, častokrát sa tak pripravíme o jedinú časť, kedy sa môžeme stretnúť s kolegami aj inak ako pracovne. Spoločné zdieľanie toho, čo sa počas dňa udialo, ako na tom kto je, čo sa darí a čo sa nedarí, to všetko sú témy, ktoré utužujú vzťahy na pracovisku, pokiaľ sú vzájomne zdieľané. Dôležitosť spoločného jedla je vidieť aj na biznis obedoch a biznis večeriach, prípadne dokonca aj biznis raňajkách, kedy sa pracovné záležitosti presúvajú z neútulných a neosobných mítingových miestností do omnho sympatickejších reštaurácií a kaviarní (a nejde len o prostredie, ale samozrejme aj o jedlo). A ešte jedna malá symbolická vsuvka. Tekutiny v symbolike značia emócie a pocity a preto keď chcú ľudia zdieľať emócie, tak si navzájom prípíjajú ( na svadbách, narodeninách, oslavách a pod.). Pevné jedlo zase symbolizuje myšlienky. A preto keď chcú ľudia zdieľať myšlienky, tak idú spoločne na obed. No a nebola by škoda, keby sme sa ochudobnili o niečo také obohacujúce ako je zdieľanie dobrých nápadov a myšlienok?
- Krátka prestávka je lepšia ako žiadna prestávka. Obed je všeobecne považovaný za najdôležitejšie jedlo dňa. Ale obed nie je jediným, (aspoň by nemal byť) jedlom dňa. V zásadách zdravého stravovanie nájdeme tiež zásadu, že je veľmi zdraviu prospešné, pokiaľ človek príjem jedla rozdelí na niekoľko častí, tzn. že neje len v hlavných časoch, teda ráno, na obed a večer, ale rozdelí si príjem jedla do menších ale častejších "blokov". Aj v tomto prípade sa spája príjemné s užitočným, opäť robíme niečo pre naše telo, a taktiež robíme aj niečo pre našu myseľ, ktorá dostane šancu zrelaxovať a odpútať sa od práce.
- Kvalitné/pravidelné stravovanie=dobré zdravie. Ako raz povedal Lasica zo Satinským "keď je človek chorý, nemôže byť zdravý". Aká je prostá táto múdrosť, však? Vieme, že pre náš dobrý zdravotný stav by sme svojmu stravovaniu mali venovať náležitú pozornosť, to sa však nedeje. Kultúra fastfoodov je toho skvelým dôkazom. Šedá je teória a zelený je strom života. V tomto prípade však musím konštatovať, že v teóriách odborníkov na stravovanie je viac života, ako vo vysokokalorickej a nezdravej praxi. Čo s tým? Je to podobné ako zo všetkými našimi nezdravými zlozvykmi. Je potrebné nad nimi neustále uvažovať, uvedomovať si kam nás naša nedisciplinovanosť môže priviesť a pracovať na tom, aby sa v jednom okamžiku, alebo možno skôr postupne, naše návyky menili až do okamžiku, kedy si budeme môcť povedať, že v oblasti zdravého stravovanie sme dosiahli všetko, čo sa dalo (no, to sa asi nikdy nestane, ale aj tak....)
Tak čo, ešte stále vám príde, že vypracovanie dokumentu je to najdôležitejšie, čo môžete urobiť cez obedovú prestávku? Alebo vás napadlo, že by ste sa predsa len zdvihli a napriek všetkému si vychutnali čas a pôžitok obedovej prestávky?
A čo vy? Čo si o tom myslíte? Práca alebo obed?