Kedysi to bolo tak, že sa človek zamestnal v jednom podniku a pokiaľ sa mu nič vážne nestalo, napríklad sa nezmenil režim, tak pokojne mohol v tom podniku vydržať až do dôchodku. Mnohí súčastníci by na tento model celkom radi pristali, žiaľ niečo také nás v dnešnej dobe asi nepostihne, a tak sa chtiac či nechtiac musíme vyrovnávať s nutnosťou meniť zamestnanie a to niekedy celkom často. Tým často sa myslí interval tak 2-3 roky. Len prednedávnom som sa bavil s jednou známou, ktorá zmenu svojho súčasného miesta, inak vcelku dobrého, obhajovala práve touto skutočnosťou. Vravela: "nemôžem predsa ostať dlhšie na jednom mieste, môj budúci zamestnávateľ by si myslel, že nie som dostatočne flexibilná". Zdá sa akoby súčasná generácia tridsiatnikov mala obuté túlavé pracovné topánky, ktoré ich nenechajú dlhší čas na jednom mieste, a to aj napriek jeho všetkým výhodám , ak také majú. A to potom logicky vedie k častejšiemu výskytu príjmacích pohovor a jemu podobných procesov, ktorých cieľom a účelom je preveriť prípadného kandidáta ešte pred tým ako na pracovnú pozíciu nastúpi a stihne či nestihne niečo urobiť/pokaziť. Sám som bol svedkom tohoto procesu niekoľkokrát na oboch stranách barikády, či už ako adept o miesto, alebo ten kto dá palce hore či dole. Štandardnou zložkou príjmacích pohovorov, zvlášť na manažérske pozície je sebaprezentácia a kedže je v poradí úloh prvá, chyby ktoré sa tam urobia nadlho ostávajú v pamäti personalistu alebo šéfa a veľmi ťažko sa prekonávajú. Ak ste teda manažér a chystáte sa na pohovor kde sa budete sebaprezentovať, pozrite sa na zopár odporúčaní, ktoré sa oplatí dodržiavať a tak zvýšiť svoje šance na úspech.
- Šaty robia človeka. Ja viem, že ste to už určite niekde počuli a určite nie jeden krát, ale prosím vás, tak mi vysvetlite, ako je možné, že na pohovory na riadiacie pozície chodia ľudia v džínsach a tričku? Spoločenské povedomie jednoznačne urobilo svoje, ale aj tak sa ešte zopár "exotov", ktorým spoločenská etiketa nič nehovorí, nájde. A to je potom katastrofa. Pre obe strany. Proste je to tak, že oblek a šaty sú na túto príležitosť jediným možným riešením. No dobre, možno keď idete robiť do Googlu alebo Zapposu, tak tam by vám to asi odpustili, vzhľadom na ich firemnú kultúru. Ale naše firmy ani zdaľeka nie sú tak ďaleko a tak prirodzene vyžadujú určitý štandard aj čo sa obliekania týka. A ten sa proste oplatí dodržať. Kto chce vedieť viac, tak si patričné informácie na internete veľmi ľahko nájde.
- Vnútorný postoj. Posuňme sa od vonkajšieho k vnútornému. Áno, je to tak, vnútorný postoj síce na prvý pohľad nie je vidieť, ale vonkajší svet ho dokáže spoľahlivo identifikovať. S vnútorným postojom je to na jednej strane komplikované, pretože je výsledkom výchovy, pôsobenia okolia a formujúcich životných skúsenosí, a teda ergo je vnútorný postoj výsledkom dlhodobého pôsobenia. Ako ho teda nejako upraviť pre potreby výberového pohovoru? Prvou podmienkou je uvedomenie s tých postojov, ktoré nie sú kompatibilné s naším záujmom o prácu. Žiadúci postoj, o ktorý by sme sa aspoň mali pokúsiť je charakterizovaný nasledovnými kľúčovými slovami: sebavedomie, skromnosť, úcta, ochota, vytrvalosť, poctivosť, usilovnosť, kreativita. Iste by ste si do tohoto zoznamu vedeli dosadiť aj svoje hodnoty a vlastnosti a vlastne je to aj žiaduce, aby ste sa v tých kľúčových slovách čo najviac našli vy sami. Určite však nestavajte na niečom, čo je vám totálne cudzie, keď totiž príde na lámanie chleba, a bude sa od vás vyžadovať niečo, čoho ste sa nedotkli ani z rýchlika, tak máte problém. Minimálne v tom, že ste nekonzistentná osoba, ktorá zavádza len preto, aby dosiahla svoje ciele,a to je málokedy žiadúca postojová vlastnosť, kvôli ktorej by vás prijali do práce.
- Komunikácia. Publikum v kine alebo divadle si zapamätá predovšetkým začiatok a koniec predstavenie. Berte aj vy vašu sebaprezentáciu ako predstavenie. Ste tam na to aby ste publikum zaujali, možno aj trochu pobavili (pamätajte, za smiech máte vždy body k dobru, samozrejme smiech komisie, nie ten váš). A to hneď od prvej sekundy. Prvá sekunda je len jedna, žiadna iná nebude. Nepremárnite si ju zúfalým habkaním a hľadaním vhodných slov. To, čo chcete povedať, vám musí byť jasné v to ráno, keď sa zobudíte. Nie je nič trápnejšie ako rozpačité blúdenie zrakom a hľadanie záchrany v obecenstve. Začiatok musí byť ako päsť medzi oči. Ako ruka pod krkom. Chytiť a nepustiť! Okrem toho, každý komik vie, že s obecenstvom treba permanente udržiavať kontakt. Robte to aj vy. Ako som napísal "chytiť a nepustiť". Vaša prezentácia by teda určite mala obsahovať nejaké dialogické prvky. Tie vám pomôžu vtedy, keď si potrebujete vydýchnuť a získať čas a vaši poslucháči získajú dobrý pocit, že to nie len o vás, ale tak trochu aj o nich.
- Kreativita. Tak ako internet je multimediálny a keby sme mali k dispozícii len text,asi by sme sa začali nudiť, tak aj vaša prezentácia musí byť "multimediálna". Staňte sa dramatickým umelcom. Nespoliehajte sa len na slová. Využívajte celé svoje telo, prostredie. Flipchart. Apropo flipachrt, nie je tam na to aby ste sa oňho opierali alebo sa zaňho schovávali. Je tam na to, aby ste naň kreslili obrázky, postavičky, grafy, šipky. Obecenstvo chce nielen počuť ale aj vidieť. Doprajte im teda "multimediálny zážitok.
- Prirodzenosť a nedokonalosť. Sme unavení z dokonalosti. Nesnažte sa preto byť dokonalý a už vôbec sa nesnažte presvedčiť že ste. Lebo-jednoducho nie ste a to čo ukazujete, je póza. Veľmi, veľmi nebezpečný prvok. Môže vás rýchlo poslať do kolien, pokiaľ tento trik niekto odhalí, a ono sa vždy náde niekto, kto vás prekukne. Je to tak prosté, až je to klišé. Jednoducho budťe sami sebou. Aj v príjmacej komisi sedia len ľudia a hľadajú človeka. Nie nijakého supermana. Drobné zakopnutie, zakoktanie, vyvážené vtipom, kedy sa zasmejete sami na sebe , vám získa viac bodov, ako 100% studený a dokonalý výkon, ktorému bude chýbať duša.
V jednoduchosti je krása. Pokiaľ sa vám podarí vo vašom pohovore zachovať tieto jednoduché princípy, tak verte, že ste práve zásadne zvýšili svoje šance na úspech. A ak to nevyšlo? Nevadí, raz sa to určite podarí, len sa neprestávajte snažiť. Pretože tí, čo uspeli, tak uspeli preto, lebo vytrvali. Držím vám palce.
