Ja už nechcem stáť v rade

Nenávidím predvianočné zápchy znásobené ešte slimačím tempom, ktorým sa po cestách klzkáme, len čo napadne centimeter snehu. Zápchy sú všade. A kto už len stojí v rade rád. Napríklad mňa v rade šľak triafal ešte v časoch hlbokého socializmu. Stávalo sa často – na banány, na Nabucco, neskôr na Favority...Na všetko, čoho bolo málo (skoro všetkého bolo málo) a hrozilo, že bude aj tak, že nebude vôbec. Ja spolu s ostatnými sme sa v rade navzájom strážili, aby nikto nikoho (teda hlavne mňa) nepredbehol.

Stáť v rade a zachovať si pokojnú myseľ trebárs pred pokladňou supermarketu, sa mi nepodarilo ani v časoch, keď svitlo na svetlé zajtrajšky. Ba ani v okamihoch konjunktúry karpatského tigra, ktorú som mimochodom asi prespal, či čo. Lebo sused vzdychá, že dobre už bolo.

Asi to nebude o dobrote. V takom Rusku nebolo dobre nikdy a ľudkovia tam v radoch stoja v pohode. Aj pred Mauzóleom V. I. Lenina si (vraj) čítajú knihy. Zato vo Francúzsku, tam bolo dobre skoro vždy. Napriek tomu, či práve preto som tam zazrel vodičku Renaulta Clio s otvorenou knižkou na volante, ako sa posúva v zápche pod Víťazným oblúkom. Aké upokojujúce, aké nasledovania hodné.

Pritom taká zápcha to už je rad.  Povedal ba som rad radov. Ale aj to posledné, čo sa nám na Slovensku malo prihodiť. Na autá sa už nestojí. Sú všade. Stoja na chodníkoch, na trávnikoch, v priekopách aj na cestách. Ani pôvodne logická predstava, podľa ktorej premávka sa ďalšími jazdnými pruhmi zrýchli, sa u nás neujala. Nech už je ich koľkokoľvek, skôr či neskôr skončia v jednom. Skrátka zápcha a ja v nej.

Aha, poviete si, inšpirovaný zážitkom z Paríža dočítaš rozčítanú kapitolu. Aj by som, ale dá sa? Inštinkty nedovolia, situáciu treba riešiť. Do ktorého radu sa zaradiť? Podľa Murphyho ten druhý je vždy rýchlejší. Veď to. A potom ustrážiť pozíciu pred tými, čo zaváhali a chcú to napraviť. A ak sa nakoniec lievikom nepretlačím skôr, ako ten vedľa, porazí ma. Keď si predstavím, že kedysi šlo len o mandarínky. Raj na zemi.

No povedzte, kto už len stojí v rade rád. Napríklad mňa v rade stále šľak triafa.

Ale v takom Paríži, tam bolo dobre skoro vždy.