Článok pokračuje pod video reklamou
Od svojich troch rokov lyžujem, zhruba od dvanástich snoubordujem. Obe činnosti mám veľmi rada. Hneď ako napadne sneh, neviem sa dočkať, kedy hodím dosku do auta, prezujem si topánky a vyrazím zjazdovať či snoubordovať. Každoročne chodievame v zimnom období na dve kondičné sústredenia, a tak môžem porovnať naše hory a rakúske Alpy. Týždeň som v januári strávila v Tatrách a ďalší týždeň vo februári v Alpách. Porovnanie? Možno pôjdem proti našej krajine, proti podpore cestovného ruchu, ale môj hlas dostali Alpy. Samozrejme, že ak si človek chce vybehnúť na deň či dva lyžovať, neoplatí sa mu ísť do Álp a čas na čerstvom vzduchu pri športe môže stráviť aj u nás. Ale pokiaľ by mal ísť na týždeň, volím Alpy.
Na porovnanie: Vysoké Tatry (Štrbské pleso) – celodenný lístok 24 eur. Za 24 eur sú k dispozícii zjazdovky spolu v dĺžke 7,31 kilometra, aj to len v prípade, že pustia Solisko. Ak Solisko nefunguje, dĺžka sa skracuje zhruba na 2,4 kilometra. Čaj v bufete? Dve eurá. Tie isté dve eurá zaplatíte na zjazdovke na hociktorom ľadovci. Snehové podmienky v januári boli mizerné. Aj keď všetky zdroje uvádzali, že podmienky sú výborné. Snehu bolo toľko, že na zjazdovke sa objavovali kamene. Teplota vzduchu bola okolo 3 až 5 °C. Ďalší dôležitý poznatok – popoludní sa začínajú objavovať na svahu cudzinci z východných krajín, ktorí strávili ťažkú noc. Dostatočne nezvládajú svoju rýchlu jazdu na snouborde či lyžiach, sú nezodpovední a v popoludňajších hodinách spôsobujú kolízie.
Moltaler Gletscher (rakúsky ľadovec) – celodenný lístok 39,5 eura, od poludnia už len 30 eur, od 14. hodiny 20 eur. Za túto sumu ponúkajú 53 kilometrov zjazdoviek, ktoré v prípade zlého počasia nefungujú vôbec a dole pri „zubačke“ vám lístok ani nepredajú. Pri viacdňovom lístku je možné navštíviť ďalšie lyžiarske stredisko, s ktorým spolupracujú, vzdialené približne 30 kilometrov. Ceny v bufete sú o niečo vyššie ako na Slovensku, ale prijateľné. A povedzme si úprimne, tú žemľu na svah si človek môže urobiť aj v Rakúsku, nikto ho odtiaľ nevyženie, ani nevysmeje. Lyžiari – 90 percent je už s prilbami – sú k sebe ohľaduplnejší, zjazdovky sú väčšie, širšie. Preto nie je problém sa vyhnúť aj začiatočníkovi, ktorý má problém sám so sebou, nieto ešte s druhými. Nálada je vynikajúca, v bufetoch či reštauráciách hrá hudba a to pridáva na dobrej atmosfére. Pokiaľ vyjde počasie, tak už nie je o čom viac hovoriť.
Ako by som sa rozhodla? V zime rakúske Alpy a v lete slovenské Tatry a ich čaro. :-)
