O virtuálnom varení

Nedávno som bol v porote súťaže mladých adeptov na kuchárske a cukrárske remeslo. Niektorí boli šikovní, niektorí menej, dvaja, či traja boli naozaj dobrí, pokojne by sa už uplatnili v akejkoľvek reštaurácii. Aj tí najhorší nám ale uvarili lepšie, ako deň predtým kuchyňa jedného štvorhviezdičkového nitrianskeho hotela, kde sme bývali. Hovoril som si, keď je na Slovensku aspoň 32 mladých kuchárov a cukrárov, ktorí majú chuť prísť na takúto súťaž, tak to s budúcnosťou gastronómie u vás nebude až také zlé.

Čo ma však zarmútilo, bol fakt, že najslabšie pripravený prišiel na súťaž chlapec z hotelovej školy v Piešťanoch, kde som sa voľakedy učil. Spolu s hotelkou v Karlových Varoch bola výkvetom vo vtedajšom školstve... Samozrejme, chlapec za nič nemohol, veď deti či žiaci sú takí dobrí, ako sú dobrí ich učitelia. Tak sme si zavolali učiteľku či majstrovú, ktorá ho na súťaž pripravovala a navrhla aj nepodarenú kreáciu, ktorú varil. Na otázku, či deti v škole varia alebo kde chodia na prax, odpovedala, že varia virtuálne.

Nedalo mi, spýtal som sa, či je virtuálne varenie také isté ako virtuálny pohlavný styk. Lebo jedno aj druhé je nanič. To som však už nestihol povedať, pretože dáma, ako počula slovo pohlavný styk, ma prerušila. Povedala mi, že ju nemám urážať. Neviem, čím som ju urazil, ale mňa urazilo, že si dovolila prísť na celoslovenskú súťaž s takou úrovňou prípravy. Nechápem ako je možné, že budúci kuchári a cukrári varia na strednej škole len v školských jedálňach, že im školy nesprostredkujú nijakú prax v reštauráciách či hoteloch. Alebo, ak sa im nechce, nech aspoň tým deťom tlačia do hláv, aby sa sami hlásili praxovať do reštaurácií, že inak z nich nič nebude.

V Nemecku každý, kto sa učí tomuto remeslu, musí niekde praxovať a musí to mať na papieri. Tri štvrtiny výučby je prax a štvrtina teória. Môžeme sa potom čudovať, že kuchár tu na Slovensku po štyroch rokoch školy nevie ani, ako sa drží nôž, čo mi hovorilo pár kolegov?

Čo ma ale ešte viac zarazilo bol počet tried v hotelových školách, kde sa učia či študujú u vás budúci kuchári a čašníci. Myslel som že zle počujem, ale ak je pravda číslo 150 či koľko mi to povedali, tak to je naozaj na neuverenie. Keď je v každej triede len 20 detí, to by znamenalo, že tu máte 3 000 nádejných kuchárov a čašníkov. Školy síce tvrdia, že nevychovávajú personál do kuchyne a pre obsluhu, ale stredný manažment. To je ešte horšie! Keď to vydelím štyrmi, čo je počet ročníkov, tak mi vychádza že každý rok ich vyjde zo školy vyše 700. Kde všetci sú, keď kade chodím, tak počúvam, že personálu je nedostatok, o tom schopnom ani nehovoriac? To nikomu neprekáža že štát vyhadzuje peniaze doslova z okna, keď financuje za peniaze daňových poplatníkov prevádzku zbytočných škôl, ktorých žiaci nerobia to, na čo sa pripravovali? Že to neprekáža úradníkom na ministerstve, to by som ešte pochopil, ale veď určite tu sú stavovské organizácie. Prečo tie nebojujú za to, aby tu bolo menej škôl, ale takých, ktorých absolventi za niečo stoja?