Tichá pošta

Vo svetle ostatných udalostí v Japonsku sa ponúka otázka, či súčasná prax nonstop informačných kanálov a „breaking news“ nakoniec nezahltí sama seba. Spomenul som si na detskú hru „tichá pošta“. Zakladá sa na tom, že si skupina detí odovzdáva pošepky slovo, ktoré osoba na začiatku tejto reťaze vymyslela. Ten posledný potom dané slovo alebo vetu povie nahlas a skúma sa, aká hlúposť z toho nakoniec vďaka informačným šumom vyšla.

Reálna aplikácia tejto hry do života sa volá „živé spravodajstvo“. To dnes trpí najmä tým, že originálnych, overiteľných a najmä celosvetovo relevantných správ je málo. Dochádza preto k preberaniu, osekávaniu, prežúvaniu a komentovaniu pôvodne relatívne kusých informácií tak, že výsledný produkt často pripomína ​tichú poštu.

Na finančných trhoch to platí dvojnásobne. Dôvodom je až panická obava ich účastníkov z toho, že im nejaká informácia „utečie“. Zahlcujú si preto svoj „obzor“ ultraširokými monitormi, na ktorých to nepretržite bliká. Prostredníctvom agentúr sa do ich počítačov valia správy z akejkoľvek diery na druhom konci zemegule. Nechcem tým nijako znižovať význam informácií. V dnešnom svete je však dôležité filtrovať, ktoré sú naozaj relevantné a ktoré sa tak len tvária. Aj preto sa snažím klientov presviedčať, že prijímať investičné rozhodnutia na základe „hot news“ je cesta do finančného pekla. Tým rýchlejšie, čím ďalej to má daný informačný zdroj ku skutočnému centru udalosti, o ktorej tak zasvätene referuje.