Vrtieť psom

Vždy sa rozosmejem, keď sa mi niekto snaží nahovoriť, že svet je teraz úplne iný ako kedysi. Ľudstvo vraj urobilo obrovský krok vpred a všetko je vyspelejšie. Pre neznalého pozorovateľa to tak možno je, ale na pozadí sa hrajú tie isté hry, ktoré sa praktizovali už v starom Ríme. Jednou z najstarších je hra na odvedenie pozornosti. Jej ultimatívnym cieľom je upútať pozornosť diváka príťažlivou – v skutočnosti však úplne irelevantnou – udalosťou.

Už od začiatku mája prichádzajú z oboch koncov Atlantického oceánu nie veľmi povzbudivé makroekonomické údaje. Nové žiadosti o podporu v nezamestnanosti v Spojených štátoch začali po niekoľkomesačnom poklese opäť rásť, maloobchodné predaje stagnujú, inflácia naberá na sile a priemyselná produkcia v New Yorku sa v máji dramaticky oslabila. Ani Európa nie je ušetrená zlých správ. Ale k nám doliehajú iné správy ako tie typu „naši chlapci zabili Usámu bin Ládina“ či „románik šéfa MMF Dominika Straussa-Kahna“.

Pri tom všetkom však relatívne ľahko zapadla do mozaiky informácia, že USA dosiahli zákonom určený strop dlhu a začali si požičiavať peniaze z vlastného dôchodkového systému. Ku koncu sa navyše blíži program kvantitatívneho uvoľňovania a mnoho investorov čaká na to, či a čím bude nahradený. Japonská ekonomika je podľa slov guvernéra centrálnej banky Japonska vo veľmi vážnom stave a samotný boj s defláciou rozhodne nebude stačiť. Európa pomaly zvyšuje úrokové sadzby a desí sa okamihu, až Grécko hodí uterák do dlhového ringu.