Aj nezúčastnenému pozorovateľovi je jasné, že finančné (a najmä akciové) trhy sú od začiatku mesiaca september opäť v područí strachu. Krátky flirt s optimizmom a dobrou náladou trval necelé dva týždne a na trhy sa vrátila volatilita, obavy, neistota a pochybnosti. Jedným zo sprievodných znakov súčasného stavu trhov je spomínaná volatilita.
V rámci indexu S&P 500 spoľahlivo presahuje hodnoty z minulého mája, keď došlo k „bleskovému prepadu“. Nedosahujeme síce ešte úroveň z jesene roku 2008, ale pomerne nádejne k nej mierime. Druhým sprievodným javom tejto doby je závislosť investorov a špekulantov od nadpisov objavujúcich sa v sekundových intervaloch na obrazovkách ich monitorov. Nedávno išlo o ukážku. Krátko po otvorení trhov sa na monitoroch rozžiarili útržky z prezentácie generálneho riaditeľa nemeckej Deutsche Bank Josefa Ackermanna, ktorá hlásala, že „trh pripomína rok 2008“, „rast ziskovosti v európskom finančnom sektore je veľmi obťažný“ a „je neľahké predvídať, ako sa svetová ekonomika bude vyvíjať“. Možno s ním len súhlasiť. Súčasná situácia evokuje obdobie rokov 2007 – 2009. Na jednej strane sú banky (správne) nútené rekapitalizovať svoje bilancie, na druhej strane je spoločenský dopyt po úverovej expanzii. Problém je v tom, že súčasné stlačenie „brzdy a plynu“ vedie len málokedy k efektívnemu rozhýbaniu vozidla.
Je desaťpercentný prepad akcií európskych bánk veľa alebo málo? Preceňujú investori vážnosť situácie? To posúdime jedine s odstupom času. Moja stávka však je, že dno zo začiatku tohtoročného augusta bude čoskoro pokorené.