Nedávne obdobie bolo na svetových finančných trhoch nabité udalosťami, ktorých význam pravdepodobne oceníme až s nemalým oneskorením. Na začiatku sa investorská obec triasla detinským nadšením a čakala, aké informácie sa dozvie z konferenčného hovoru medzi zástupcami zbankrotovaného Grécka a „Troiky“ – Medzinárodného menového fondu, Európskej centrálnej banky a Európskej komisie. Domnieval som sa, že problémy s dlhmi sa riešia exekúciou či drastickým úsporným programom a nie konferenčnými hovormi.
Očakávania špekulantov boli nastavené vysoko. Zástupcovia všetkých strán nakoniec dodali presne to, čo som od nich očakával – bezobsažné komuniké v zmysle „všetko je dobré, Gréci sú na správnej ceste, bla-bla-bla...“. Kedy už svetu konečne dôjde, že Grécko svoje dlhy nikdy nesplatí, pretože na to nemá finančnú kapacitu? A kedy si ľudia uvedomia, že pomer dlhu k HDP nie je vôbec to isté ako pomer dlhu k štátnemu rozpočtu? Ten prvý je teraz odhadovaný na úrovni 143 percent HDP, teda nejakých 470 miliárd dolárov.
Príjmy štátneho rozpočtu Grécka sa odhadujú na 121 miliárd dolárov a rozpočtové výdavky na 152 miliardy dolárov. Inými slovami – už teraz majú Gréci dieru v hospodárení štátu vo výške 31 miliárd dolárov. S týmto deficitom sa dlhy splácajú len ťažko. Zníženie dlhu čo i len o nejakých päť percent škrtmi v rozpočte či zvyšovaním daní je vo svetle dnešných spomaľujúcich sa ekonomík číra utópia.
