Kde je moje zlato?

Nedávnou témou číslo jeden bolo dlho avizované predstavenie nového produktu spoločnosti Apple. Ako je u tejto firmy tradíciou, pozvánka viac zakrývala, ako odhaľovala a jej zámerom bolo vzbudiť zvedavosť. Do istej miery sa tento cieľ dosiahol, ale aj tak som si nie istý, či nešlo o obyčajný tieň bývalej slávy. Zdvihla sa však vlna pomerne živej diskusie a všetci s relatívne vysokou mierou presnosti odhadovali, že pôjde o nový tablet – iPad 3. Applu nič iné ani neostávalo. Prvý iPad sa na pulty dostal už pred dvoma rokmi a napriek medializovanej patentovej vojne s niektorými ázijskými výrobcami nemožno poprieť, že ide stále len o veľmi inteligentnú hračku. Zrátané a podčiarknuté – v podstate nič nové. Nechcem byť zlým prorokom, ale úvahy o „nenahraditeľnosti“ Steva Jobsa možno mali niečo do seba.

Pre mňa je však najdôležitejšou správou, že Nemecko a Švajčiarsko začali pátrať po tom, kde a v akej výške sú ich zásoby zlata. Nemeckému parlamentu totiž napadlo, že zaudituje, akým spôsobom sa Deutsche Bundesbank stará o zásoby zlata. Švajčiarsko išlo ešte o kúsok ďalej a pripravuje návrh referenda, v ktorom by občania vyjadrovali názor na tri témy: a) rozhodnutie držať zlaté zásoby krajiny priamo vo Švajčiarsku, b) vyslovenie zákazu švajčiarskej banke predávať čokoľvek zo zlatých zásob krajiny a po c) príkaz centrálnej banke držať aspoň 20 percent svojich aktív vo forme fyzického zlata. Niečo sa začína diať...