Pravdepodobne sa zhodneme, že jedným z najpálčivejších problémov súčasnej západnej civilizácie nie je nedostatok informácií o dianí okolo nás, ale ich nadmiera. Na jednej strane totiž stojí konzument, ktorému je zo strany médií do hlavy vtĺkaná predstava, že ak nebude konštantne „online“, niečo podstatné vo svojom živote prepasie. Proti nemu stoja tie isté médiá, ktoré sú však často vynervované viac než nebohý konzument a ktoré sa vytrvalo bičujú otázkou: Čo keby nejakú správu prinieslo iné médium skôr ako my? To vedie k zaplaveniu priestoru zbytočným obsahom, ktorý sa vytvára len pre to, aby niečo bolo. V oblasti financií, najmä tých osobných, ide potom o mimoriadne nebezpečný jav – drobný investor či špekulant sa totiž dostáva pod podvedomý tlak, ktorý mu našepkáva, že by mal rýchlo niečo urobiť. Ak tomuto tlaku investor podľahne (a je to veľmi jednoduché, verte mi), často si potom pre stres a náhlenie nenájde čas ani na základné otázky, ktoré by si mal vždy položiť: Čo tá správa naozaj hovorí? Čo alebo kto je jej zdrojom? Je pre mňa táto informácia nejako relevantná? Dnes viac než kedykoľvek predtým platí – dôveruj, ale preveruj.