Búranie „hranice teroru“

Kdesi som sa dočítal, že najväčšou prekážkou na ceste k úspechu je konformita. Ľudia prichádzajú o svoje sny, pretože robia to, čo všetci ostatní.

Rozhodol som sa, že sa vymotám z tohto súkolesia konformity. Toto moje rozhodnutie sa formovalo mesiace či azda roky, ale po vzore Igora Matloňa, šéfredaktora Profitu, sa takisto pokúsim o vlastnú cestu za úspechom. On si na pomoc vybral Jacka Canfielda, ja mám radšej prácu Boba Proctora.

B. Proctor hovorí, že naša paradigma, náš navyknutý systém správania uložený hlboko v podvedomí, nám bráni dotiahnuť veci do konca. Keď sa rozhodneme zmeniť naše myslenie, a teda nasmerovať svoj život k úspechu, musíme sa vymaniť z pôsobenia zažitých vzorcov myslenia. A to nie je krátkodobý proces. B. Proctor sám hovorí, že ide o „longtime commitment to a daily program of self-improvement“. Ani Rím nepostavili za deň! Takže budem rozvíjať svoje duševno i fyzično na základe pokynov školiteľa, za ktorým sú ohromné výsledky.

Viem, že keď sa mi podarí zmeniť myslenie, čakajú ma neľahké časy. Príde strach. Bob hovorí o „hranici teroru“. Bežne sa stáva, že si človek vytýči veľký cieľ, vytvorí si plán na jeho naplnenie, zmení myslenie, odbúra z hlavy všetky hlúposti, ktoré mu hovoria, že na to nemá – a bum!, narazí na odpor vlastného tela, na strach. A zaraz je opäť na začiatku – jeho myslenie sa vráti na pôvodnú úroveň. To znamená, že nezaznamená žiaden pokrok, nevyrastie. Strach možno zdolať len poznaním. Čím väčšie je naše poznanie, tým ľahšie sa strach zdoláva. A keď zdoláme strach, prenikneme za hranicu teroru a zažijeme skutočnú slobodu. Preto študujme. Každý deň.

Keď sa zamyslíte nad celým učením B. Proctora (a prosím, ak ste jeho prednášky nevideli, neškatuľkujte ho, ako postavičku z filmu Secret), celé to dáva zmysel.

Človek, ktorý zarába tisíc eur mesačne, v skutočnosti nemôže zarábať viac, pretože disponuje myslením človeka, ktorý zarába tisícku mesačne. Kým nenastane kvantový skok v podobe zmeny paradigmy, nič sa nestane. Páči sa mi myšlienka, že sme tu preto, aby sme dosahovali ciele, napĺňali si sny, pretože len vtedy môžeme rásť a prispieť tak svojím dielom k všeobecnému rozvoju. Takže sebarozvoj musí byť dlhodobým záväzkom ku každodennému programu vlastného rozvoja. Preto som sa rozhodol, že sa pozriem na svoje zlozvyky. Dal som si aj poradiť od ľudí z najbližšieho okolia, aby som zistil, kde ma najviac tlačí topánka. Následne som zoznam svojich zlozvykov a nedostatkov (na základe odporúčania) obrátil na pozitíva a prepísal ich do prítomného času:

– vždy hneď dokončím začatú prácu

– som proaktívny

– som činorodý

– som striedmy v stravovaní i v utrácaní

– každý deň sa hýbem, športujem

– som poriadkumilovný

– perfektne sa sústredím

– Facebook takmer nezapínam.

Tu sa začína môj príbeh sebarozvoja, ktorý ma, ako verím, dostane za hranicu teroru. K slobode. Život je predsa o napĺňaní cieľov. Tie moje si zatiaľ nechám pre seba, ale vedzte, že sú ušľachtilé a krásne. Minimálne také dobré ako tie vaše.

Ďakujem vám, že ste si môj prvý článok v tomto blogu prečítali a želám vám krásny deň naplnený inšpiráciou a krásou.