Dnes som podnikateľkou. Zatiaľ iba začínajúcou, ale myslím, že sa mi darí celkom dobre. Môj príbeh začal ešte na strednej škole.
Krátko po maturite som sa rozhodovala, či pôjdem na vysokú školu, alebo „makať“ ako moji priatelia radi označovali prácu. Mala som síce podaných viac prihlášok na vysokú školu, ale veľmi som sa nepretrhla, aby som sa niekde dostala. Nedostala. Neostávalo mi nič iné, ako nájsť si prácu. Kamarátka ma nahovorila, aby som išla robiť „samostatného finančného poradcu“ pre nemenovanú poradenskú spoločnosť. Vyžadovalo to obstaranie si živnostenského listu a teda som sa už ako 19 ročná stala akousi mini podnikateľkou. Mini píšem preto, že tento druh biznisu ma veľmi neuživil, aj keď ma to veľmi bavilo a vôbec neľutujem rok strávený touto profesiou.
Už ako veľmi mladá som sa takto mala možnosť naučiť, ako vychádzať a komunikovať s ľuďmi, ako sa obliecť a správať v spoločnosti. Keďže pochádzam z rodiny, kde nikto doteraz nebol podnikateľ, boli pre mňa tieto skúsenosti na nezaplatenie. Byť sama sebe pánom, určovať si, čo a ako budem robiť a mať vlastnú kanceláriu, to sa mi veľmi páčilo. Už vtedy som vedela, že nechcem byť niečí zamestnanec, ale zamestnávateľ.
Keďže ale táto práca vyžadovala veľké skúsenosti, veľa financií na začiatok a výsledky sa nedostavovali (nie preto, že by som bola neschopná, ale moje okolie bolo voči tomuto druhu poradenstva nedôverčivé), musela som túto prácu opustiť a načas sa zamestnať. Potrebovala som peniaze a preto som nemala na výber. Nebudem vás ale zaťažovať všetkým, čo som robila, v skratke, prešla som si viacerými zamestnaniami a hoci som sa snažila, práca u notára ani ako asistentka ma nenapĺňala. Chcela som niečo viac. Na moje veľké šťastie som si nakoniec našla prácu, kde som robila asistentku právnika v spoločnosti, ktorá sa zaoberala zakladaním a predajom obchodných spoločností.
Keďže ma právo vždy zaujímalo, rýchlo som sa dostala do toho kolotoča paragrafov a poučiek, naučila som sa všetky potrebné kroky pre založenie spoločnosti, pre jej predaj alebo zmeny vykonané v nej. Veľmi ma táto práca bavila, hlavne, keď náš právnik stále nemal čas a tak všetka práca ostávala na mne, klienti komunikovali so mnou, ja som sa o nich starala a robila všetko, čo si žiadali a čo bolo v mojich možnostiach. Cítila som pocit dôležitosti a to ma veľmi napĺňalo. Čo ale čert nechcel, neporozumela som si so svojou šéfkou, ktorú som od začiatku vnímala ako nekompetentnú osobu, jednoducho nemala dostatok umu na to, aby viedla spoločnosť ako bola tá, v ktorej som robila. Napätie bolo cítiť už dlhšie, ale jedného dňa som dostala výpoveď (pretože som vyjadrila svoj názor).
Tým dňom sa začínala vyvíjať moja podnikateľská kariéra. Vedela som, že táto práca je pre mňa tá pravá, nemala som veľa financií, ale rozhodla som sa všetko investovať do svojej firmy. Založila som si teda spoločnosť, ktorá sa zaoberá administratívnymi službami ohľadom založenia spoločností a ich zmenami. Dohodla som si spoluprácu s renomovaným advokátom a s pomocou môjho partnera som si urobila webovú stránku. Musím pripomenúť, že môj partner ma vo všetkom podržal a bol mi akýmsi vzorom, nakoľko aj on má svoju spoločnosť a bola som pri ňom už pri jej vzniku. Za to som mu veľmi vďačná. Ale to už odbieham. Teda môj biznis sa mohol začať.
Začiatky neboli vôbec ľahké. Síce sa na mňa čoraz viac obracali moji „starí“ klienti, z bývalej firmy, nemala som ale veľmi veľa práce. Občas som mala už pocit, že s tým, ako sa povie, seknem. Ale môj partner mi vždy pripomenul, že podnikanie nie je med lízať a treba vydržať, začiatky sú vždy ťažké, ale netreba sa toho zľaknúť (to som mu v začiatkoch jeho podnikania vždy hovorila ja). :-) Teda vydržala som. Zo začiatku som robila z domu. Toto ale nebolo príliš profesionálne, rozhodla som sa teda prenajať si vlastnú kanceláriu, v ktorej teraz pracujem a cítim sa už naozaj ako správna podnikateľka. Vďaka tejto práci som si mohla kúpiť auto, ktoré som do pol roka splatila.
Uvedomujem si, že keby som bola zamestnaná, nepodarilo by sa mi to tak rýchlo splatiť. Dokonca ma oslovil jeden veľmi úspešný človek, aby som s ním spolupracovala a ja si jeho dôveru veľmi vážim a dúfam, že ho nesklamem. Hoci som stále iba v začiatkoch a moje podnikanie sa iba rozvíja, verím, že ak sa budem snažiť, moja práca porastie a jedného dňa budem môcť ponúknuť zamestnanie iným ľuďom a že takto budem pre spoločnosť aj ja a moja firma užitočná. Pretože milujem svoju firmu a myslím, že každý by mal mať možnosť s radosťou chodiť do práce.
Chcem každému začínajúcemu podnikateľovi odkázať: Ak svoj biznis milujete, nevzdávajte sa ho. Keď sa budete snažiť, úspech sa dostaví, treba len byť trpezlivý a snaživý.
Všetkým prajem veľa úspechov. Aby sme všetci mohli byť prospešní nielen pre seba, ale aj pre ľudí okolo nás.
Dáša Kollárová
