V mojej rodnej Trnave pred časom otvorila svoj podnik veľká francúzska automobilka. Keďže Francúzi si veľmi potrpia na kuchyňu a obzvlášť ráno si radi vychutnávajú pohodu pri kávičke a obľúbenom sladkom pečive, zlanárili k sebe aj mladého francúzskeho cukrára, ktorý pre nich otvoril malú predajňu pečiva v centre mesta. K pečivu postupne pribudli aj zákusky a k francúzskym aj slovenskí zákazníci.
Po prvotnom šoku, ktoré nám Slovákom spôsobila cena dezertov, sa v očiach všetkých „sladkofilov“ objavil blažený výraz. Keby ste videli tie nádherné malé umelecké dielka – lebo inak sa tieto zákusky nedali nazvať. A tie netradičné názvy – Tisíc lístkov raja, Krehké šťavnaté kúsky... Jednoducho sa nedalo odolať a nevyskúšať. A kto raz skúsil – už bol lapený. :-)
Nič lepšie sladké som odvtedy nejedla a to som precestovala a ochutnávala takmer celý svet. :-) Celý týždeň som sa tešila, ako cez víkend vkročím do cukrárne a kúpim si jeden úžasný zákusok. Každé sústočko som si potom dôkladne vychutnávala.
Ľudia boli po týchto lakôtkach ako diví a neodrádzala ich ani na naše pomery vysoká cena. A preto Francúzi otvorili ďalšiu kaviareň v Trnave a aj v Bratislave. Ale potom prišiel šok – jeden z majiteľov zomrel a všetky prevádzky sa zatvorili. Pre nás „závislákov“ nastalo smutné obdobie. Skúšala a ochutnávala som kadečo, ale slávnym francúzskym zákuskom sa nevyrovnalo nič. Sama pečiem rada a aj originálne kúsky, ale musím sebakriticky uznať, že na Francúzov som sa bohužiaľ nechytala.
A preto, keď som na internete objavila inzerát, ktorý ponúkal prácu pri pečení zákuskov vo Francúzsku, neváhala som ani minútu. Opustila som dobre platené miestečko v istom trnavskom nadnárodnom koncerne a ocitla som sa v Bretagni v cukrárenskej výrobe. Bolo pre mňa zážitkom vidieť prácu miestnych cukrárov. Ako keby tvorili jedinečné umelecké skvosty. Náš majster dokázal o zákuskoch hodiny rozprávať a hovoril im „moje deti“. :-) Keď ich ozdoboval, akoby sa dotýkal niečo krehkého a vzácneho.
Odvtedy je môj život jedno veľké sladké dobrodružstvo. Môj trojmesačný pobyt vo Francúzsku skončil a ja som sa vrátila na Slovensko. Našla som si prácu v Bratislave vo firme, ktorá sa zaoberala obchodovaním s poľnohospodárskymi komoditami. A z poľnohospodárstva bolo už iba na skok k potravinám a špeciálne k tým môjmu srdcu najbližším. :-)
Majiteľom spoločnosti som porozprávala príbeh o trnavskej francúzskej cukrárničke a presvedčila ich, aby ma pustili na jeden z najväčších potravinárskych veľtrhov na svete. Hádajte, kde sa konal? No predsa vo Francúzsku – v Paríži. :-) Hneď, ako som tam prišla, moje prvé kroky smerovali priamo k cukrárom. Najprv som všetko poochutnávala – áno, boli to presne oni! Moje milované neprekonateľné francúzske zákusky. A tak som neváhala a všetko si priamo na mieste vyzistila. Kto je najlepší vo svojom fachu, z čoho sa dezerty skladajú, prečo sú také úžasné, ako ich dostaneme k nám na Slovensko. Na môj údiv som zistila, že všetky zákusky boli mrazené. Nikdy by som nepovedala, že niečo zmrazené môže po roku a pol rovnako dobre vyzerať a chutiť.
Do svojho sladkého biznisu som zaangažovala všetkých mojich blízkych. V rekordne krátkom čase sa nám podarilo vybaviť príchod dezertov na Slovensko a predstaviť ich na Danubius Gastro 2011 v bratislavskej Inchebe. Celej mojej rodine som veľmi vďačná, že ma podporili a podporujú. Na začiatku mali síce námietky typu „máš univerzitné vzdelanie a ideš do výroby piecť koláče“, ale po prvej ochutnávke sa všetky ich „prípoviedky“ rozplynuli niekde v diaľke. :-)
A tak som teraz tu a pokúšam sa splniť si svoj sen – robiť niečo, čo ma baví a zároveň poteší aj iných. Ten úžasný výraz na tvári ľudí, keď ochutnajú prvé sústo... Máločo sa tomu vyrovná. Vtedy mám pocit, akoby sa na chvíľu zastavil čas a akoby sa nás netýkali žiadne problémy, krízy a iné frustrácie.
Vanda Rogovská
