Dnes bol zase zaujímavý deň. Otočila som – už veľmi rýchlo – Banská Bystrica-Bratislava. Cestovala som autobusom, pretože som potrebovala ešte trocha pracovať. Preto popri nej bolo aj trocha viac priestoru pre lepšie sledovanie okolitej krajiny, čo spoza volantu až tak veľmi neriskujem. Okrem toho som výnimočne nešla za tmy tam aj späť, a tak sa mi otváral priestor inokedy schovaný do rúcha tmy.
Keď sme sa míňali už „predbratislavsko“, na čerstvo zoraných poliach medzi brázdami si kraľovali budovy. Čerň lesklej, sýtej oráčiny obklopovali logistické centrá a ich parkoviská. Niektoré mali na svojich priečeliach napísané – Na predaj, Na prenájom. A tak sa mi rozbehol v hlave scenár: čo keby tieto centrá zanikli? Dá sa ešte vrátiť cennej zemi jej predchádzajúca kvalita? Prečo stavali zásobovacie spoty práve na najlepšej zemi, o ktorej poľnohospodári inde len snívajú? Je jasné, prečo. Ale kto to dovolil, neceniac si svoj úžasný zdroj pre zdravú slovenskú produkciu?
Na druhej strane som prednedávnom tesne za sebou v médiách zachytila správy o francúzskych kurčatách kdesi v sklade na východe republiky, ktoré boli súce akurát tak do kafilérie, nie na naše stoly a tiež správu o stiahnuté museli z nemenovaného reťazca kvôli obsahu zdraviu nebezpečných látok.
A tak snívam...
Na pôde, kde stoja logistické centrá rastie kvalitné biokrmivo pre kvalitnú slovenskú hydinu. Na poli pracujú slovenskí poľnohospodári, ktorí nie sú niekde v cudzine, od rodín, detí, dostávajú plat, za ktorý si kúpia kvalitné slovenské kurence. A keďže sú aj chutné, veľmi rýchlo zmiznú z pultov, preto treba dochovať ďalšie, treba ich nakŕmiť. Preto načim viac ľudí pracujúcich na poli, v hydinárni, v obchode, na veterine, v bitúnku. Treba postaviť sklady na obilie, ale nie na poli, kde rastie najkvalitnejšia potrava. Takže aj stavbári a projektanti majú prácu. Na stavbe treba ľudí stravovať – vznikajú stravovacie zariadenia... Len jediní ľudia sú nešťastní: na úrade práce, pretože im ubúda roboty a budú nezamestnaní. Ale vlastne nebudú, budú sa o nich biť, pretože ľudí je málo...
Zazvonil mobil a už nesnívam. Niekto mi chcel niečo predať. Človek, ktorý to musí robiť, nechce to robiť a tak to aj vyzeralo.
Čo tak vrátiť Slovensku nie ideológiu, ale iba zdravý rozum. Sedliacky. Vtip a zručnosť ľudí, ktorý sa prejavoval a je viditeľný na budove parlamentu neďalekého susedného štátu, či vľúdnosť, starostlivosť a pracovitosť našich opatrovateliek, pomocníkov v domácnostiach, pracovníkov na farmách a bitúnkoch u severných susedov, či toť za Dunajom.
Treba na to tak veľa? Nie, len ten zdravý rozum.
A tak nech to svetielko adventu zasvieti nám všetkým a osvieti um najmä tým, ktorí o nás rozhodujú, ale aj rozhodovať budú. Súčasne sa skláňam pred všetkými tými, ktorí nehádžu flintu do žita, vždy vstanú a idú ďalej. Sú skutočnými piliermi Slovenska, len niektorí sa tvária, že o nich nevedia a nepotrebujú ich.
Prajem všetkým krásne a požehnané Vianoce.
