Zažili ste v živote situáciu, keď vás strach ochromil a nevedeli ste, ako ďalej? Bol väčší než vy. Ťažko ste dýchali, myšlienky, túžby a sny sa zrazu stratili. Vypol sa vnútorný obraz. Nevideli ste a nepočuli, boli ste v živote stratení. V danom momente ste stratili, čo máte ďalej robiť. Zrazu všetko v danej chvíli stratilo význam, hlavne vaša vízia. Vzdali ste sa.
Za posledné roky, keď som sa vydala na cestu realizovania svojich snov, ma strach preskúšal niekoľkokrát. Čím väčšia vízia, tým väčší strach ma skúša. Záleží len na mne, ako dlho v ňom ostanem. Každá jedna skúška strachom mi priniesla nové uvedomenia a inšpirácie.
Kedy je správny čas?
Čím skôr začneme, tým lepšie. Plnili ste si svoje sny ako deti, alebo ste sa svojich snov vzdávali pod vplyvom rozumných argumentov dospelých? Ja som skôr bola ten druhý prípad, a tak moja sila a viera v splnenie snov bola okolo tridsiatky veľmi malá. V zásade som o snoch nerozmýšľala. Darilo sa mi dosahovať praktické túžby. Cítila som však, že je ešte niečo väčšie. Ale čo? Až raz, keď som bola na oslave narodenín mojej tety psychologičky, ukázal sa mi prvý stupienok. Jej manžel pripravil prezentáciu jej života, čo všetko dokázala, komu bola prospešná. A to sa stalo pre mňa prvým silným stimulom. Každá jedna bunka môjho tela hovorila: áno chcem, aby po mne niečo ostalo. A tak som znova uverila, že svoje sny si môžem, a dokonca som podvedome cítila, že je mojou povinnosťou si ich plniť. Cez túžby a vízie k nám prichádzajú informácie o tom, čo máme urobiť. Verím, že každý máme vo svojom živote splniť nejakú úlohu a keď ju splníme, pomôže to ďalším splniť ich úlohy. A takto cez realizáciu našej originality sa stáva život šťastnejším a prispejeme k šťastiu iných.
Ako je to možné?
So strachom som si užila naozaj dosť. Je to taký beťár, ktorý je jedným z mojich najlepších učiteľov. Vždy ku mne prichádza postupne. Ak sa rozhodnem realizovať v živote niečo nové, idem do toho odvážne a bez zaváhania. Som nadšená. Tento pocit nastáva vtedy, keď to, po čom túžim, vidím vnútorným zrakom ako obraz a verím, že sa mi ho podarí realizovať. Tento obraz musí mať pre mňa hodnotu. Nie pre suseda, pre mamu, otca, či dokonca šéfa. Má význam pre môj život a je aj v súlade s mojím okolím. Ak toto všetko zapadne, cítim vo svojom vnútri, že postupujem správne - je to taká malá vnútorná Óda na radosť. Ako sa vám zobrazujú vaše vízie? Vidíte obrazy, počujete myšlienky, či cítite emócie?
Čo keď nám bráni strach?
Po fáze nadšenia prichádza fáza kontroly, či chcem naozaj svoju víziu realizovať. Strach mi ukazuje rôzne scenáre, ako by realizovaný sen mohol vyzerať v tom najkatastrofickejšom prevedení. Prichádzajú informácie, čo mi na jeho naplnenie chýba: informácie, ľudia, peniaze, sila, podpora a pod. Strach sa zväčšil, keď som o svojom sne hovorila v počiatočnom štádiu svojmu okoliu. Pri rozhovoroch mi niektorí ľudia začali odovzdávať aj ich presvedčenia (to sa ti nemôže podariť, na to nikdy nezoženieš peniaze, ja som to už skúšal a pozri, ako som skončil, už je preplnený trh a pod.). Vtedy som uverila svojmu strachu a aj môjmu okoliu. Hovorila som si, že sa do plnenia svojho sna asi radšej nemám púšťať. Ušetrila som síce veľa energie, ktorú by som bola vynaložila na jeho splnenie, no ostal vo mne smútok. Ten sa ešte zväčšil, keď som sa dopočula alebo dočítala, že sa sen, o ktorom som snívala, podarilo zrealizovať inému človeku.
Plňte si vízie napriek strachu
Od uvedomenia na oslave mojej tety som sa viac počúvala. Pýtala som sa: Po čom túžim, čo v skutočnosti chcem? Prichádzali ku mne rôzne informácie a ja som konala. Využila som prvotné nadšenie a každý jeden deň som urobila aspoň jeden krok k svojej vízii. Napríklad som niekomu napísala, prečítala som si knihu, stretla sa s niekým, išla na školenie a pod. O svojich snoch som nahlas povedala až vtedy, keď som bola vnútorne presvedčená. A vtedy od môjho okolia neprichádzali žiadne otázky. Ľudia to zobrali ako hotovú vec.
Čo však v prípade, keď nie okolie, ale váš vnútorný kritik začne sen hodnotiť? Vtedy prichádzajú informácie a obrazy o tom, ako sa sen splniť nedá. Vízia a túžba sú ohrozené a pravdepodobne pocítite strach, prípadne inú emóciu. Prvotné nadšenie prudko klesá. Sú len dve možnosti: spoľahnúť sa na pocit a nechať víziu víziou, alebo sa emócie opýtať: Čo odo mňa chceš? Doprajte si čas a počúvajte. Vyhnite sa zametaniu emócie pod koberec. Jednoducho ju prijmite. A ona vám povie, čo potrebuje. Môže vás priviesť k novej technike, ako sa posilniť či lepšie zvládať svoje emócie. Môže vám pripomenúť, že vaše telo potrebuje uvoľniť a chce to nejaký šport. Od emócie môžete získať aj ďalšie kroky na realizáciu svojej vízie.
Snívajte, cíťte, pozorujte a realizujte
Zaujímavé je, že keď využijete prvotné nadšenie a robíte každý jeden deň to, čo viete, že máte urobiť, postupne k vám prichádzajú niektoré informácie akoby samy od seba. Zrazu čítate noviny a tam je správa, ktorú ste potrebovali na dosiahnutie svojej vízie, alebo vám zavolá kamarát, ktorého ste dlho nepočuli, a povie vám potrebnú informáciu.
Jedno mi môžete veriť: vždy, keď prijmete strach, premeníte ho na hodnotu slúžiacu na splnenie vašej vízie, získate silu a ďalšie kroky, ktoré je dôležité urobiť. Možno v konečnom dôsledku vaša vízia bude mať inú podobu, akú ste si vysnívali, no cestu k nej budete mať naplnenú šťastím, zvýšite si sebahodnotu, získate nové zručnosti a výsledok môže byť oveľa lepší.
Na svojej ceste som prekonala veľa strachu a robím každý deň aspoň jednu vec, na ktorú potrebujem odvahu. Niekedy mám dostatok sily, aby som to všetko zvládala, a niekedy potrebujem stretnúť niekoho, kto mi dá informáciu, ako ju opäť načerpať. Vnímam, že je dôležité, aby sme robili to, čo je našou originalitou, aby sme mohli dať silu tým, ktorí to na svojej ceste budú potrebovať.
