Článok pokračuje pod video reklamou
Pokúsim sa ovlažiť vás pár číslami, ktoré sa pri štatistikách o nezamestnanosti v médiách takmer vôbec neuvádzajú. Nebojte sa, budem sa snažiť nepopliesť vás. Verím, že vás zaujmú.
Väčšina z nás pozná údaj o celkovej nezamestnanosti na Slovensku. Je to dosť vysoké číslo, no každý si povie – veď je kríza. No keď si toto číslo rozložíme na drobné, prídeme na to, že príčinou nemusí byť len kríza, ktorá je teraz najlepším adeptom pri argumentácii, prečo hospodárstvo krajiny nevykazuje sympatickejšie čísla.
Mnohé štatistiky o zamestnanosti sú členené podľa rôznych faktorov – tým najzákladnejším je pohlavie. Niektoré však idú ďalej. Uvádzajú, koľko je zamestnaných nielen žien, ale i žien, ktoré sú už matkami. Keď si všimneme rozmanitú rozdielnosť údajov porovnávajúcich krajiny, začneme uvažovať už aj o iných dôvodoch vysokej nezamestnanosti než je len kríza. Prvé nás napadajú otázky typu:
- Aké sú zaužívané stereotypy rozhodovania pri zamestnávaní žien v porovnaní s mužmi?
- Aké postavenie v spoločnosti má rodina?
- Ako sú rozdelené úlohy rodičov v rodine?
- Aké flexibilné formy zamestnávania sú využívané pri zamestnávaní rodičov po materskej a rodičovskej dovolenke (predovšetkým matiek), resp. či sa uplatňujú aj iné formy práce ako je práca na pevný a plný úväzok?
- Ako štát a jeho sociálny systém podporuje zamestnávanie rodičov po materskej a rodičovskej dovolenke, ako ich motivuje pracovať a aké podmienky k tomu vytvára?
- Ako sa firmy stavajú k politike zamestnávania rodičov zosúlaďujúcich prácu a rodinu?
- Aká je mentalita a vôľa manažérov pri zamestnávaní matiek?
- Ako sa realizuje inklúzia rodičov po rodičovskej dovolenke do pracovného procesu, aké sú vzory?
- Iné – určite vás ešte nejaký dôvod napadne.
Tak a teraz, majúc na mysli tieto otázky, pozrime sa na čísla, ktoré uvádzajú OECD štatistiky:
- Zamestnanosť žien vo veku 25-49 na Slovensku je mierne nad priemerom 71,2% (priemer 70,9%).
- Zamestnanosť žien-matiek s deťmi do 16 rokov je už viac pod priemerom 59,3% (priemer 66,2%). Najvyššiu zamestnanosť matiek dosiahli v Slovinsku, Švédsku, Dánsku či na Islande (80,3%-85,7%).
Zaujímavejší je však rozdiel medzi týmito dvomi číslami – 11,9%, ktoré radí Slovensko medzi krajiny s najväčším rozdielom medzi zamestnanosťou žien a zamestnanosťou žien-matiek, a to v neprospech žien-matiek. Podobne sú na tom matky v Austrálii (-10,2%), Japonsku (-13,2%), Českej republike (-15,2%), Maďarsku (-12,5%), na Novom Zélande (-11,9%). Najlepšie vychádzajú tradične škandinávske krajiny, no nielen tie. Veď dvojciferný rozdiel nezaznamenala už žiadna iná krajina okrem vyššie menovaných. Niektoré krajiny dokonca dosahujú i opačný pomer – teda majú viac zamestnaných žien-matiek ako zamestnaných žien.
Ešte je tu jedno číslo, ktoré posiela Slovensko do extrémnych pozícií. Zamestnanosť matiek s dieťaťom mladším ako 2 roky dosahuje veľmi nízku úroveň - 15,7%. Horšie je na tom bolo už len Maďarsko. Priemer za OECD krajiny je 51,4%. V tejto kategórii sa víťazmi stávajú Slovinsko, Dánsko, Holandsko, Švédsko s podielom vyšším než 70% takýchto matiek z celkového počtu zamestnaných žien.
Ak som vás predsa len týmito číslami poplietla, verím že ak ste si zapamätali aspoň jedno číslo, cieľ sa mi podarilo splniť – otvoriť oči ešte viac a pozrieť sa na príčiny nezamestnanosti reálnejšie. A snáď i trošku posunúť myslenie o krok vpred, v prípade, že zamestnávate ženy a ženy-matky.
Téme sa podrobnejšie venujeme na www.flexipraca.sk
