V posledných týždňoch a mesiacoch som mal príležitosť navštíviť a osobne diskutovať s viacerými business lídrami z našich firiem. Z ich rečí je badať faktami potvrdený optimizmus o tom, že ich firmy budú v tomto roku opäť rásť. Za posledné tri roky je však ich optimizmus najstriedmejší. Aj globálne prieskumy PwC názorov CEO potvrdili očakávanie miernych nárastov. Ako k tomu prišli? Až 80% z nich potvrdilo, že museli v posledných rokoch zásadnejšie meniť svoje business modely a tretina z nich otvorene hovorí o tom, že ich najväčšou výzvou je manažovať zmeny vo firmách. Neobchádza to ani firmy v našich krajoch. Investície do tradičných foriem robenia busniessu sa ukazujú ako peniaze s kritickou mierou návratnosti. Všetci vedia, že na križovatke musia niekam odbočiť a tak sa musia rozhodnúť pre cestu, ktorú pozná (aj to iba z výšky, nevidí hĺbku výtlkov) iba GPS systém. Neistota z jazdy po neznámej ceste je prirodzená. Zmena prináša tento pocit zákonite. Ako sa sním vyrovnávame? No...rozpačito...
Pozorujem, že riadiť zmeny vo firmách je brucha a hlavy bolenie mnohých manažérov. Mnohí to jednoducho nevedia (nie vždy to však o sebe vedia J ) a tak štatisticky zlyháva až 75% zmenových projektov. Je pravda, že zmeniť firmu, ktorá roky frčí svojou zotrvačnou rýchlosťou nejakým smerom vôbec nie je ľahké. Zmeny vyžadujú dnes oveľa väčšiu komplexitu a rýchlosť ako aj určité zručnosti lídrov.
Z praxe som odpozoroval niekoľko prístupov riadenia zmien vo firmách, ktoré však zlyhávajú. Zmienim sa dnes o dvoch z nich a ak bude záujem, rád doplním ďalšie:
1. Manažéri navrhujú postupy, ktoré im fungovali v minulosti inde a preto sú presvedčení, že s nimi uspejú aj teraz.
Výber pohodlnej a známej cesty zlákal nejedného, no zároveň sa ukazuje, že sa zásadne podceňuje kontext aktuálnej firmy a jej špecifík. Hlavne akcionári siahajú po osvedčených manažéroch a rátajú s tým, že v hviezdnej kariére budú pokračovať aj pod ich značkou. Nejde však o pravidlo. Kultúra firiem nové stratégie pojedá ako muffiny na raňajky.
Ako manažéri zmien tak ostaňte nestále otvorení voči tomu, čo vám hovorí bežný zamestnanec a váš zákazník. Keď spojíte tieto hlasy do zborového súzvuku, výsledok bude dávať isto zmysel.
2. Manažéri sa pri rozhodnutiach spoliehajú viac na gut feeling (prvý pocit) na úkor racionálneho prehodnotenia faktov.
Je to mierne paradoxné, ale ide o často intuitívne procesy rozhodovania. Prekvapí nás to hlavne vtedy, keď vieme, že si naši manažéri nechávajú vypracovať kvantá štúdií a často organizujú doslova nekonečné powerpointové orgie s dátovými tabuľkami. Áno, uvažujú racionálne, ale ich rozhodnutie je často robené emocionálnym mozgovým centrom. Práve pri zmenách podobne ako pri voľbe životného partnera (myslím dlhodobo udržateľné vzťahy) treba až do konca robiť tzv. vedomé rozhodnutia. Keď sa robia rozhodnutia o stratégiách zmeny založené iba na gut feelingu, manažéri nakoniec „nevedia, čo vlastne nevedia.“
Knihy o prežití potvrdzujú funkčný fakt, že v náročnej situácii netreba strácať práve hlavu.