Zrýchľujúce sa tempo, tlak na podávanie výkonov, stres náš každodenný...
V dnešných časoch žijeme šialeným tempom, rútime sa ako rýchlik každý deň po tých istých koľajach, a možno si ani celkom neuvedomujeme aký vplyv má naše správanie na okolie. Keď sme v pokojnom režime dokážeme využívať svoje kvality a potenciál naplno. No hneď ako fungujeme pod záťažou, môže pretiecť pohár a strácame kontrolu. Vtedy sa začne prejavovať rizikové správanie, ktoré marí náš výkon a naše snahy.
Literatúra o leadeshipe hovorí, že schopní lídri majú spoločné štyri vlastnosti: disponujú vnútornou integritou, sú rozhodní, vyznajú sa v obore – sú kompetentní a sú vizionármi. Collins vo svojej knihe Good to Great (2002) dodáva, že sú tiež schopní a fenomenálne vytrvalí.
Podľa výsledkov štúdií profesora Roberat Hogana "dve tretiny manažérov na vedúcich pozíciách zlyháva." Všetci tiež vieme, že dôležitou schopnosťou manažéra je viesť tím. Jeho výsledky predsa závisia od vybudovania a udržania vysoko výkonného tímu. A tu prichádza kameň úrazu. Manažéri zlyhávajú práve neschopnosťou vybudovať a udržať tím. Rizikové tendencie a dysfunkčné správanie sa v medziľudských vzťahoch objavuje, keď sú ľudia pod tlakom. Vtedy odložia sociálne žiaducu masku, svoju svetlú stránku a menej sa kontrolujú. Prejaví sa ich temnejšia stránka.
Za normálnych okolností, keď je človek v „kľudovom režime“ sú tieto vlastnosti pozitívne a „korením osobnosti“. Dokáže ich správne využiť a pomáhajú stúpať hore. Ak však prekročia mieru stávajú sa „brzdou“. Napríklad entuziazmus človeka, na jednej strane posúva do aktivity, človek má ciele a teší sa novým projektom. Keď si však nedáva pozor, prílišné nadšenie a pozitívna nálada sa môžu rýchlo meniť a kolísať s frustráciou. Človek stráca kontrolu, stáva sa výbušným a jeho správanie je nepredvídateľné pre okolie. Nežiaduce reakcie môžu byť rôzneho charakteru – útočné, od výbušnosti po agresiu alebo naopak správanie, ktoré obmedzuje komunikáciu. Vyhýbanie sa iným, či šarmantná manipulácia, prípadne aj nadmieru vrelé budovanie spojenectiev a potreba zapáčiť sa. Takéto správanie neposilňuje zdravú spoluprácu v tíme.
Alebo iný príklad manažéra, ktorý chcel vybudovať novú stratégiu na obchodnom oddelení. Bol ponorený do svojej dôslednej práce tak, že sa izoloval od ostatných. Aby mohol dokonale vypracovať svoj návrh, zabudol komunikovať, diskutovať a vysvetľovať svoj zámer, či už smerom na vedenie firmy, alebo k svojím ľuďom. Jeho „samostatné“ správanie viedlo k nepochopeniu a nakoniec k zlyhaniu spolupráce. Poznáte aj vy manažérov, ktorí sú rezervovaní a v návale práce sa uzavrú do seba? A pritom ich okolie netuší, čo sa deje.
Osobnostné vlastnosti sú hlboko zakorenené a naše stratégie na zvládanie situácii si budujeme už v detstve. Je preto pravdepodobné, že každý z nás má minimálne jednu z týchto vlastností, ktorá sa kontraproduktívne prejaví v situáciách pod záťažou.
Mnoho manažérov takto nevedomo obmedzuje svoje manažérske schopnosti, a keďže ako „šéfovia“ dostávajú od okolia len minimálnu spätnú väzbu, zostávajú im skryté. Rizikové tendencie je veľmi náročné - ba priam až nemožné vymazať. Dá sa však na nich aktívne pracovať. Najlepším spôsobom je najskôr ich dôkladne spoznať, identifikovať tie „svoje“, či už relevantnou spätnou väzbou alebo odhalením špecializovanou psychodiagnostikou. Začiatkom je sebareflexia. Nasleduje ich uvedomovanie si v praxi a snaha udržať ich pod kontrolou. Nápomocný môže byť osobný kouč, či psychológ.
A na záver: Prečo manažéri robia chyby? Pretože negatívne vlastnosti sa týkajú každého.
„Úspešní a neúspešní manažéri sa podobajú. Až na ten detail, že úspešní nie sú perfektní“, tvrdí profesor Hogan.
