V ostatnom čase sa akosi viac rozprúdila debata na tému, čo je pre telo zdravé a čo nie. Priaznivci obilnín žundrú na paleodiétu. Priaznivci paleodiéty si urobili nepriateľa aj z ovsených vločiek. Tábor tradičnej stravy presadzuje na raňajky dobrý biely chlebík so šunkou a pohárom mlieka a ďalší prúd varuje, že toto je presne ten typ stravy, ktorý vás otrávi a vaše dieťa pomaly zabíja. A popri tom sú názory odborníkov, ktorí korektne pripustia, že vlastne sa ani presne nevie, čo je pre telo naozaj zdravé a ako by ten ideálny jedálniček mal vyzerať. Treba počúvať svoje telo. Ale ako?
Rozhodol som sa k tejto téme vyjadriť preto, že mám za sebou viac rokov experimentovania na sebe s jedlom aj športom rôzneho druhu. V 17 rokoch som sa stal vegetariánom. S občasnými výpadmi do vegánstva som mäso, mlieko ani väčšinu živočíšnych produktov nejedol 17 rokov. Ovsené vločky som jedol takmer každý deň na milión spôsobov a fakt mi chutili. Potom som s tým sekol, chcel som skúsiť, čo to urobí s mojím telom.
Rok som jedol všetko. Raňajky v McDonalde. Reštaurácie rôzneho druhu, staničné fastfoody, bagety na benzínových pumpách. Skrátka, jedol som všetko, na čo som natrafil, keď som bol hladný. Po roku, bolo to koncom vlaňajška, som prešiel na paleodiétu. Kto nevie, čo to je – jete mäso, ovocie a zeleninu v čo možno najprirodenejšej forme, vynecháte najmä cukor a obilniny. Stručne povedané. A ešte jeden dôležitý fakt, ktorý do tejto životosprávy zapadá – väčšinu svojho života aktívne športujem, kedysi tri hodiny denne, dnes o niečo menej, dvojfázovo.
Takže tu sú moje zistenia, čo robili jednotlivé typy životosprávy s mojim telom a čo som sa počas tých 19 rokov (mám 36) experimentovania naučil:
1. Typ stravy nie je až tak dôležitý, ako dlhý spánok a pohyb (šport).
Keď som mal obdobia, počas ktorých som bol vegetarián, otužoval som sa (vrátane plávania v zime v jazerách), ale málo som spal a poľavil som v tréningu, okamžite sa to odrazilo na zdraví (prechladnutia, chrípky počas sezóny...) aj výkonnosti. Stres ma dostal v podstate vždy. Naopak, kvalitný spánok a pravidelný šport vykompenzujú aj menej jedla denne.
2. Najdôležitejšie je ovocie a zelenina.
Platí do bodky. Žiadne že šalátová obloha k rezňu je OK. Nie je. Zelenina je základ, ovocie je dezert. Všetko ostatné je doplnok. Na výkonnosti tela aj psychickej odolnosti sa to prejaví okamžite.
3. Mlieko nie je potrebné.
Už vidím ako pri tejto vete mliečny fanklub nadáva, ale moje skúseností sú naozaj také. Pravidelne si dávam robiť vyšetrenia krvi, plus funkčnosť tela vidím pri zvyšovaní záťaže v športe (po výkonnostnej aj silovej stránke). Tvrdí sa, že mlieko zahlieňuje a súhlasím s tým. Keď som skúšal piť mlieko a nič iné na svojej strave nemeniť, problémy s alergiou, ktorou som trpel od detstva, sa začali vracať. Prestal som piť mlieko, alergia sa dala zvládnuť, resp. jej prejavy boli miernejšie.
4. Hydina je hnus.
Ak máte domácu hydinu, tento bod zrejme pre vás neplatí, ale väčšina ľudí domácu hydinu nemá a papá to, čo ponúkajú obchody. Keď som začal po rokoch vegetariánstva jesť mäso, tak po žiadnom mäse som nemal také problémy so žalúdkom, ako keď som zjedol hydinu. Dokonca ani po bravčovom mäse, ktoré mi vyslovene nechutí. Po týchto skúsenostiach som prestal dávať hydinu zo supermarketov aj svojim deťom. Mimochodom, najlepšie skúsenosti po prechode na mäso som mal s kvalitným hovädzím mäsom a divinou.
5. Cukor škodí.
Mal som obdobia, keď som na jedlo priveľmi nedbal (najmä keď bolo veľa stresu v práci), čo sa prejavovalo zvýšeným apetítom na sladké. Dva snickersy za deň bola norma. Keď som prestal jesť cukor a sladké (zostal som len pri ovocí a mede), telo a psychika pár dní po “vysadení” sladkého sa išli zblázniť. Čistá závislosť. Utrpenie bolo najmä platiť na benzínkach. Žiadny snickers? Ani milka? Aspoň kinder čokoládka... Cukor vytvára závislosť, skúste ho vysadiť na týždeň a uvidíte. Keď si dám teraz občas sladké (taký experiment, čo to so mnou urobí), telo reaguje únavou, reflexy sú slabšie a dole ide aj fyzická výkonnosť (prejavuje sa najmä pri behu).
6. Počúvajte telo platí – ale ako?
Na jar potrebuje telo iný typ stravy ako v zime. Neprídete na to a nenaučíte sa počúvať svoje telo (a nie svoj jazyk), pokiaľ sa nezačnete pravidelne hýbať. Chôdza, prechádzky a práce na záhradke sa nerátajú, sú samozrejmosťou, nie cieľom ani prostriedkom. Funkčný je len normálny šport smerovaný k zvyšovaniu výkonnosti tela (merateľnej). A každý deň, nie len dvakrát do týždňa polhodina vo fitku.
7. Najmúdrejšia rada, ktorú som o jedení počul a ktorej sa držím, lebo sa mi osvedčila – jedzte najmä to, čoho sa ľudská ruka dotkla čo najmenej. Jedlo v jeho najprirodzenejšej forme.
Pozn: Autor nie je odborník na stravovanie a skúsenosti získava len experimentovaním na sebe.
