Povolanie, ktorému sa venujem, na mňa často kladie požiadavky identifikovať prekážky a príležitosti vysokého výkonu zamestnancov a tým pádom aj firiem. Jedným z prvých krokov takto ladených projektov je začať s úvodným zistením aktuálneho stavu tých, ktorí sú určení byť cieľovou skupinou. Ide teda o manažérov, expertov či iné výkonné roly v organizáciách. Za viac ako desať rokov praxe som aplikoval celý rad osvedčených či experimentátorských manažérskych princípov a psychologických postupov. Mnohé z nich mi poskytli perfektné databázy silných firiem, ďalšie inšpirácie som čerpal z psychologických výskumov. Aplikáciou jednotlivých nástrojov sa mi podarilo získať veľmi zaujímavé a hlavne viditeľné business výsledky. Moje hľadanie fungujúcich nástrojov však zatiaľ nepozná mieru uspokojenia a naďalej sa vŕtam kade-tade a hľadám inšpiráciu, ktorú si potom ohýbam k vlastným schopnostiam alebo povahe práce. Čoraz viac sa profesionálne zameriavam, nie na popis problému, ale na jeho príčinu. Času na dodanie riešenia nie je viac, preto stojím pred voľbou či pomôžem pozbierať tzv. low hanging fruits alebo sa pozriem na root cause. Podstata projektov je bytostne nastavená na prvý prístup – neúprosné zákonitosti businnesu, no oveľa častejšie inklinujem k druhej verzii. Niekedy aj tajne J skúmam tak viac veci pod povrchom. Robím to vedome, venujem tomu viac energie a koncentrácie. Tento vedomý a mne osobnostne bližší prístup mi poskytol niekoľko praktických lekcií. Jednou z nich je určitá forma vnútorného prázdna u ľudí na jednej strane a silnej potreby nájsť v sebe oporný bod sebamotivácie. Stav vyhorenia je na moje prekvapenie oveľa bežnejší jav, ako som sa domnieval. Samozrejme obsahuje určitú škálu prejavov, rozličných individuálnych spúšťačov, no v podstate je stavom, ktorým v určitej forme prechádzame všetci. Preto si potrebujeme oveľa viac osvojiť schopnosť sebapomoci a starostlivosti o seba samého. A práve v tomto kontexte sa mi dostala do rúk čerstvá kniha od Anselma Grüna s názvom Vyhorenie Ako rozprúdiť vlastnú energiu. Poznám niekoľko jeho kníh, ktoré okrem manažérskeho a psychologického prinášajú aj duchovný rozmer a to v širšom náboženskom rozmere, nie iba založenom na jednej doktríne, preto sú jeho myšlienky o koreňoch úspechu univerzálnejšie. O vyhorení píše s takou úctou a tak citlivo, že sa človek vôbec necíti ako loser, keď aj vyhorením prechádza. Nejde o patologický pocit zlyhania či hanby, ale naopak ako o moment objavenia vlastných limitov, osobnej zodpovednosti a naplnenia. Okrem radu odkazov na pôvodné grécke pojmy vnímam hodnotu knihy v ponuke niekoľkých cvičení, ktoré si isto chcem osvojiť aj pre seba a svoju prácu. Ide o jednoduché návody, ktoré umne pomáhajú jednotlivcovi poodhaliť svoje vnútorné prekážky a pomenovať to, čo chcem a čo nás urobí slobodnejšími. Tu nachádzam svoju ďalšiu profesionálnu inšpiráciu. A tak sa zoznam mojich prístupov a riešení v analýze súčasného stavu prekážok napr. aj vyššej výkonnosti zamestnancov rozrastá okrem manažérskych, psychologických aj o duchovné (alebo vnútorné, ak chcete).
Rituál (ukážka z knihy A. Grün, Vyhorenie, Portál, 2014, s. 70)
Zamysli sa nad svojim vyjadrovaním o druhých, o šéfovi, o svojich zamestnancoch. Pozrite sa na nich najprv s odstupom. Kedy sa v tvojich slovách prejavuje kritika a predsudky? Kedy hodnotíš, kedy kritizuješ? Prečo s takou obľubou hovoríš o druhých? Pripomínajú ti tvoje vlastné nevedomé priania a potreby? Prežívajú to, čo si sám zakazuješ? Alebo ťa rozčuľujú, lebo ti pripomínajú tvoje vlastné rany?
Potom si predstav: Ako chcem odo dnes o tom konkrétnom človeku rozprávať? Ako chcem hovoriť s ním? Svoje slová by si nemal kontrolovať. Mal by však dbať na svoje vyjadrovanie a so slovami zachádzať opatrne.
