Aj dobrí plavci hovorili, že do tej špinavej vody nikdy nevlezú. A pritom sa báli hlavne vodných vírov, o ktorých kolujú po celej Bratislave zaručene pravé skazky. Studená voda spôsobí kŕče a človeka nájdu dole až na priehrade v Gabčíkove.
Keď som začal uskutočňovať svoj plán, nevyzeralo to dobre. Cítil som sa podobne ako pred veľkou expedíciou do Centrálnej Afriky. Neexistujú informácie. A keď existujú, sú nepravdivé.
Odkiaľ kam plávať?
No to veľmi záleží od aktuálnej hladiny Dunaja. A tá značne kolíše a práve počas tohto augusta a začiatku septembra bola neobvykle vysoká. Do Dunaja totižto musíte vojsť, ale aj vyjsť von. Pôvodne som chcel končiť v Eurovea, kde sa dalo v auguste na breh vcelku ľahko vyskočiť, no dnes tu je dvojmetrový múrik, ktorý je pre plavca neprekonateľný. Na dôvažok, práve v týchto dňoch majú odstreľovať pontón Starého mosta, okolo ktorého sme mali plávať. Taká vec sa deje raz za 50 rokov, no je to práve teraz.
A tak sme štart prehodili po prúde dva kilometre vyššie k bývalému PKO. Nostalgia, tu som chodil za socializmu na tanečnú a teraz všetky tie budovy chátrajú. Práve odtiaľto som asi pred 15 rokmi Dunaj preplával. So svokrom. Pozreli sme sa vľavo, vpravo, nechali prejsť lode a vyrazili sme. Pamätám, že to bola makačka. Myslím si, že to bol test nového zaťka, či nie som padavka. A takto som to bral a veľmi som veci neriešil. Práve som sa totižto priženil do veslárskej rodiny, kde dedo zakladal prvý slovenský veslársky klub. Toto bol taký krst.
Inak to, že nám neprešla loď po krku, bolo šťastie. Odvtedy som plával v Dunaji mnoho ráz. Aj so svojimi deťmi tu plávam od ich štyroch, piatich rokov. Raz keď som plával po bójku, ktorá je asi v tretine, sa mi stalo, že počujem krik a keď som zdvihol hlavu vidím ako sa na mňa rúti „raketa“. Kričali na mňa moje deti a môj brat. Tá loď je ukrutne rýchla a ja som ukrutne pomalý plavec, no vtedy som dal do toho všetko, aby som jej z dráhy ušiel.
Pre zamestnancov a svojich známych som organizoval „preteky“ s názvom 2,2,2. Boli to dva kilometre behu, potom dva kilometre plávania v Dunaji (popri brehu) a dve pivá. Kto to zvládol prvý, vyhral. Nestačilo byť teda iba športovcom... No plávať popri brehu je diametrálne odlišné, než Dunaj preplávať krížom.
Sila tej rieky je ohromujúca. Čím viac sa blížite k prostriedku rieky, do prúdnice, tým sa ako homo sapiens cítite menší. Čistá sila prírody, ktorej aj keď sa tvárime že nie, sme neoddeliteľnou súčasťou. Je to ohromné, silné, intenzívny zážitok, čistý adrenalín.
Duní Dunaj a duna za dunou sa valí.
Dnes je svetový deň turizmu. Naschvál som na prvé preplávanie vybral tento deň. Uskutočňuje sa v rámci cestovateľského festivalu Od pólu k pólu, kde každý deň organizujeme zaujímavú aktivitu. Skúsení bardi z klubu ľadových medveďou, ktorí skáču do Dunaja každú sobotu a to celoročne, mi hovoria, že Trans Danube Swim bude prvé preplávanie Dunaja v histórii a to nielen v Bratislave, ale na celom toku Dunaja. Mnohí sú kajakári zo starých vodáckych rodín, ktorí s Dunajom žijú od mladosti a vedia o ňom všetko.
Ja plávanie cez Dunaj nepovažujem za unikátny nápad. Iba som konečne zrealizoval to, na čo určite myslelo mnoho iných.
Prečo teda preplávať Dunaj? No z rovnakého dôvodu ako keď sa horolezca Georgea Malloryho pýtali,prečo sa snaží vyliezť na Mt. Everest. „Lebo je tu“ znela odpoveď.
Dunaj je tu! Cez Bratislavu nám preteká šperk, ktorý si nevážime. Toto je jediná vec ktorú nám môžu Parížania a Londýnčania závidieť. Dunaj je skutočná rieka! Gangu chodia denne „otvárať“ pri východe slnka desaťtisíce ľudí a pri západe ďalšie státisíce zatvárať. Klaňajú sa tej rieke, obdivujú samočistiacu schopnosť, ktorú rieky jednoducho majú. Aj keď Dunaj je čistejší, oni vodu z Gangy pijú, umývajú si s ňou zuby a natierajú sa ňou. Povedľa plávajú mŕtvoly spálené na gháte.
Až tak ďaleko nemusíme ísť. No je chybou, že Dunaj prehliadame. Zrejme preto, lebo je zadarmo? V tomto obdivujem Japoncov, ktorí si dokážu vychutnať meniace sa jesenné listy, ľudia cestujú stovky kilometrov na miesto, kde sa les farebne mení podľa nich najkrajšie.
To čo nepochopili Bratislavčania pochopili veľké developerské skupiny a skúpili okolo Dunaja všetky pozemky. Vedia, že tieto pozemky budú mať najvyššiu cenu na celom Slovensku. Bývať či pracovať pri Dunaji bude ako vila s výhľadom na more a za to sa bude priplácať.
No samotný Dunaj je naďalej nás všetkých a mal by takým ostať. Mal by nás tešiť každým dňom. Okolo neho upravené parky, upravené a osvetlené bežecké a cyklistické chodníky (bez jám), pláže a kúpaliská (ako bolo kedysi Lido). Toto je naša najbližšia riviéra, naše najbližšie Azúrové pobrežie. Vo Viedni je Dunaj ďaleko od centra, nám centrom preteká. To treba využiť. Cieľom Trans Danube Swim je upriamiť pozornosť Bratislavy na Dunaj. Zmeniť pohľad na Dunaj. Z obávaného nepriateľa nech sa stane obdivovaný priateľ. Toto je prvý krôčik.
Na svojich cestách vždy ochutnám najväčšie gurmánske špeciality. To je pre mňa súčasť zážitku. V Gaskonsku najlepšiu foie gras na svete a ustrice z Arcachonského zálivu, na Via Ostticio v Montalcine Brunello v Stredoafrickej republike opičie líčka a vo Vietname hada. Rovnako sa vždy hodím do vody. Titicaca, Tanganika, Issyk Kul. Amazonka, rieka Kongo, Indus. Nikdy som ich nepreplával a neviem či sa to dá. Možno ďalší projekt? No jazerá a rieky sú vždy súčasťou mojich zážitkov z danej krajiny. S kamarátmi sme skočili do ľadového oceánu na Antarktíde a potom o rok medzi kryhy na severnom póle. Určite sme boli prvými Čechoslovákmi. No dnes by som rád pokoril ešte významnejšiu métu. Preplával náš Dunaj. Môj Dunaj.
Každý komu sa to podarí, sa v klasickej bratislavskej zápche, keď sa na mostoch stojí pol hodiny, bude už iba usmievať.
