Po roku, znova na Slovensku, to bol návrat o niekoľko rokov spať a trvalo mi dlho, kým som sa prebrala z kultúrneho šoku. Ale to už som zarezávala ako recepčná a o niečo neskôr som zrazu viedla tím 20 žien vo veku od 25 do 60 rokov. Bolo to hodenie do vody a výborná škola, ktorú som využila o pár rokov, keď som rozbiehala outsourcingový projekt pre veľkú medzinárodnú korporáciu v Prahe. Začínala som s 20 mladými ľuďmi a keď som projekt opúšťala, lúčila som sa s oveľa väčším kolektívom...
Čakal ma však opačný koniec zemegule a v Austrálii som už nemala také veľké ambície. Cítila som sa vyčerpaná, veľké korporácie ma už nelákali. Túžila som po malej rodinnej firme, a to sa mi splnilo. Bola som pravou rukou majiteľa výrobnej firmy a môj záber bol naozaj široký. Od objednávok medených plechov, cez výber zamestnancov, až po zabezpečenie pracovných víz pre čínskych robotníkov.
Osud mal však pre nás pripravený ešte jeden kontinent. Manžel dostal ponuku pracovať na projekte v Zambii a DR Kongo. A tak mi jedného dňa natešeným hlasom oznámil, že sa sťahujeme. Nebola som s tým hneď vysporiadaná, ale o to viac som to tam milovala. Doteraz na ten čas spomínam s úsmevom, aj keď pre niekoho môže byť zopár mojich afrických príbehov hrôzostrašných... Naučila som sa tam brať život s väčšou ľahkosťou. A tiež som okúsila výhody home office – aké to je pracovať z domu, na diaľku, online... Mojou náplňou bolo spracovanie účtovníctva pre austrálsko – zambijskú firmu, vedenie ich kompletnej administratívy v spolupráci s vedením, ktoré sídlilo v Perthe. Na moje prekvapenie som zistila, že mi to nesmierne vyhovuje a vtedy som začala pomaly rozmýšľať nad tým, ako by som mohla takýto štýl práce realizovať dlhodobo. Po roku som otehotnela, a napriek mojej láske k Zambii, som sa rozhodla, že s bruškom sa chcem vrátiť domov.
Keďže manžel veľa cestoval, nemala som pri dvoch chlapcoch narodených hneď po sebe, veľa času na realizáciu mojich plánov. Ale už vtedy ma počas môjho prieskumu nápadov na podnikanie oslovilo povolanie virtuálnej asistentky. Nakoniec som po materskej skončila na chvíľu v štátnej správe. Ale napokon som sa odhodlala...
Myslím, že už aj u nás sa plne rozvinul trend podnikania žien. Sledujem to už dlhšie vo svojom okolí, aj sama som toho príkladom (nikdy predtým by som to do seba nepovedala). Hlavne keď ženy ostanú s deťmi doma, začnú sa zamýšľať nad svojou realizáciou. Túžia skĺbiť svoj pracovný a rodinný život, a keďže im to nevie poskytnúť zamestnávateľ, skúšajú to samé na vlastnú päsť. Ale nikto nie sme superman, ani superWOman. Nie je v silách každého, či každej obsiahnuť všetky oblasti, ktoré podnikanie prináša. Už to zďaleka nie je len o externej účtovníčke. Konkurencia je veľká, deň má len 24 hodín, podnikať sa má s vášňou, ale chcete byť aj s rodinou. Vtedy prichádzam na scénu ja - rozhodla som sa realizovať v tom, v čom som dobrá a čo mi dali moje roky pracovných skúseností. Baví ma robiť na nových projektoch, rozbiehať ich. Rada pracujem s ľuďmi a mám cit pri výbere tých správnych. Sociálne médiá ma fascinujú, správa web stránok nie je pre mňa problém. Internetový prieskum spracujem nielen zo slovenských, ale aj z anglických stránok... A to všetko virtuálne z pohodlia svojho domova, čo samozrejme neuberá na kvalite vykonanej práce.
Na Antarktídu sa zatiaľ nechystám a v Ázii som ešte tiež nežila. Ale čo nie je, môže byť. Svoju prácu si so sebou môžem zobrať všade. A to ma teší, po tom som túžila. Svet sa v posledných rokoch zmenšil. Nedá sa to už zobrať spať, a tak nesmúťme, ale užívajme si to. Stretávajme sa a pracujme virtuálne s ľuďmi, ktorí nás vedia obohatiť, inšpirovať, či už bývajú cez ulicu, alebo na druhom konci Zeme.
Miroslava Lehocká
www.profia.sk
