Miluje divadlo a sám sa považuje najmä za divadelníka. Je režisér, choreograf, scenárista a v neposlednom rade aj manažér. Vytvára rád divadelné predstavenie od A po Z. Navyše ako podnikateľ realizuje svoje vlastné projekty, či už umeleckého alebo komerčného charakteru: Ján Ďurovčík.
Zosobnením vašich myšlienok sú ľudia. Čo je na práci s nimi najťažšie?
Je to veľmi rozdielne podľa toho, kde pracujem. Moja práca má umeleckú a organizačnú rovinu. V rámci bývalého Česko-Slovenska, kde prevládajú prvky spiatočníckeho myslenia a morálky, je ťažké pracovať s ľuďmi, ktorí sú v zamestnaní. Nie preto, že chcú, ale preto, že nič iné nenašli. Ale som na nich odkázaný a musím s nimi vytvoriť inscenáciu. To je jedna stránka veci a úzko súvisí s druhou. Musím ich totiž presvedčiť o svojom vnímaní inscenácie. Medzitým však potrebujem myslieť na to, ako to urobiť medzi desiatou a druhou, dodržať odbormi stanovené prestávky a zabezpečiť, aby orchester neskončil o 14.03, pretože o 14.00 „má padla“. To sú veci, ktoré ma, keď napríklad pracujem v Tokiu, nezaťažujú.