Hrával futbal, vyštudoval telesnú výchovu na pedagogickej fakulte a ako väčšina mladých ľudí inklinoval k dynamickým športom. K takým, v ktorých ide viac o pocit víťazstva nad súperom ako o víťazstvo nad sebou samým.
Keď prvý raz po svojej hodine telesnej výchovy videl kolegyňu cvičiť s inou skupinou jogu, nevedel pochopiť, ako môže niekoho napĺňať pomaly zdvíhať ruku alebo nohu a sústredene pri tom dýchať. Po dlhom prehováraní sa napokon rozhodol zacvičiť si.
Dnes s humorom tvrdí, že ho pri cvičeniach pre telocvikára na pohľad jednoduchých pozícií seklo v krížoch a bez zastávky u lekára na injekciu by sa domov hádam ani nedostal. Ale dráždilo ho to.
