Hokej zaznamenáva obdivuhodný boom. Medzinárodná hokejová federácia IIHF v súčasnosti združuje už 64 krajín. Naposledy vlani v máji pribudlo Macao.
Tento šport si vyžaduje nielen talent, šikovných hráčov, dobrú organizáciu, ale predovšetkým kopu peňazí. Aj keď na druhej strane sa v čoraz väčšom počte krajín stáva solídnym biznisom.
Už dlhé desaťročia je ním najmä kanadsko-americká NHL. Ani ona sa síce počas takmer 90-ročnej existencie nevyhla krízam, bankrotom klubov, čiastkovým obchodným neúspechom, ale v súčasnosti je ohromným konglomerátom, ktorý majiteľom klubov aj napriek občas deklarovanej insolventnosti zaručuje primerané zisky.
Hodnota jedného klubu sa pohybuje od dvesto miliónov dolárov vyššie. Na prosperite tímov NHL sa podieľajú predovšetkým predaje vysielacích práv pre televízne spoločnosti, rôzne reklamné zmluvy, ale nezanedbateľný je aj príjem zo vstupného, predaja suvenírov a občerstvenia v arénach.
V základnej časti NHL sa priemerné vstupné pohybuje vo výške 60 až 80 dolárov. Ak hoci Montreal Canadiens mali v sezóne vypredaný každý domáci duel v Bell Centre s kapacitou 21 273 miest, tak len za vstupné zinkasovali zhruba 60 miliónov dolárov.
Nová kolektívna zmluva limituje výdavky na platy hokejistov na necelých 30 miliónov dolárov. Vlastníci klubov nemusia mať starosti ani s nákladmi na výchovu hokejistov, čo je z hľadiska návratnosti vždy riskantné. Na svetovom hráčskom trhu si vyberú najschopnejších, pričom odstupné pre materské kluby sa pohybuje okolo 200-tisíc dolárov.
Európa v stopách zámoria
V hospodársky silných štátoch Európy si vzali vlastníci klubov príklad zo zámoria. Dlhé roky bol prekážkou nedostatok komfortných veľkokapacitných hál.
Časy sa však menia a v Nemecku, Švédsku, ale už aj v Rusku či Česku postavili alebo z gruntu zrekonštruovali kopu špičkových arén. V práve sa končiacej sezóne malo až päť klubov (Bern, Kolín nad Rýnom, Frölunda, Mannheim, Hamburg) priemernú návštevnosť vyššiu ako 10-tisíc fanúšikov.
Ruka v ruke s tým stúpajú aj možnosti angažovať dobrých hokejistov. Niektorí si môžu prísť aj na toľko, koľko by poberali v NHL, aj keď vízia účinkovať v najslávnejšej lige sveta je popri peniazoch stále veľkým lákadlom.
Nuž a tak je lacnou studnicou angažovanie hokejistov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, Česka i Slovenska, bežné je masové účinkovanie „lacnejších“ Fínov vo švédskej lige, ale aj slovenských hráčov v českej extralige.
V skončenej sezóne tam účinkovalo takmer 40 hokejistov spod Tatier, a keď k tomu prirátame zhruba tridsiatku Slovákov pôsobiacich v NHL, ďalších 15 v nižšej zámorskej AHL a vyše 20 korčuliarov v najvyšších súťažiach vo Švajčiarsku, Nemecku, Švédsku, Fínsku a Rusku, zistíme, že päť hokejových mužstiev zo Slovenska predvádza svoje umenie v zahraničí.
Zázraky sa nedejú, ale...
Slovensko je malým hokejovým zázrakom. V Kanade a USA krútia neveriacky hlavami, ako z päťmiliónového národa môže vyjsť toľko svetových hviezd, akými boli či sú Pálffy, Bondra, Šatan, Hossa, Gáborík, Handzuš či Chára.
Pritom podľa oficiálnych štatistík IIHF má Slovensko registrovaných vrátane mládeže a žien len čosi vyše deväťtisíc hokejistov, ktorí majú k dispozícii štyridsiatku krytých zimných štadiónov.
Orange tvrdí: Naše srdcia bijú pre hokej
Na porovnanie, v Kanade registrujú takmer 600-tisíc hráčov a tí majú poruke 2 500 krytých arén, v USA je to takmer identické. V Česku je vyše 80-tisíc registrovaných hokejistov a tí korčuľujú v 120 krytých halách. Za posledných dvadsať rokov na Slovensku vyrástla jediná nová hala – košická Steel aréna...
