V desiatke najnavštevovanejších turistických atrakcií je sedem slovenských aquaparkov a termálnych kúpalísk. Iné prieskumy za najatraktívnejšie považujú Vysoké a Nízke Tatry. Kúpele sa tiež hlásia o slovo a ochranári vyzdvihujú do popredia prírodné krásy, hoci vedia, že Slovensko má v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO viac historických a architektonických pamiatok než prírodných krás a rarít. Všetci však tvrdia to isté: Slovensko má čo ponúknuť.
Pre Ľubomíra Motyčku, majiteľa mesačníka o cestovnom ruchu Cestovateľ, je prekvapujúco top adresou na oddych na Slovensku Národný park Poloniny na hraniciach s Ukrajinou a Poľskom, chránené najväčšie komplexy bukových lesov nazývané aj zelenými pľúcami Európy. Prečo? Je to vraj svet ticha. Stáročia ho obchádzali staré obchodné cesty, a tak sú Poloniny najneskoršie a veľmi riedko osídlenou lokalitou na Slovensku. Sú tam len maličké staré dedinky a čarokrásne cerkvi – drevené kostolíky východného obradu, ktoré stavali v 17. a 18. storočí zruční a zbožní osadníci.
Poloniny sú nádherný zelený odstresovač, lenže o jeho existencii málokto tuší, a aj Slovákovi je tam ďaleko. Ľ. Motyčka tam s nikým nezvrtne reč na cestovný ruch, lebo o tom sa ani niet s kým baviť. Dva hotely živoria, turizmus je cudzie slovo a miestni netušia, ako na to.
