Petrovi sa nechce rozprávať, pochybuje, že jeho príbeh môže niekoho zaujímať. Z ničoho vytvoril firmu, ktorá dnes zamestnáva okolo sto ľudí a jej výrobky sú vypredané na viac ako rok dopredu. Napokon súhlasí, ale „žiadne fotografie, žiadne mená“. Nechce byť celebritou ani vzorom.
Peter pôsobí, akoby sa bál publicity. Nervozita sa vytráca, až keď hovorí o práci. To sa zabúda a gestami, hlasom a očami dáva najavo, kde sa odohráva jeho život. Nepriamo tak potvrdzuje slová Američana Jima Collinsa, autora knihy Good to Great, teda Z dobrého skvelé.
„Boli sme prekvapení, ba priam šokovaní, keď sme zistili, aký typ vodcovských kvalít je potrebný na premenu dobrej spoločnosti na skvelú,“ píše J. Collins. „V porovnaní so známymi lídrami s výraznou osobnosťou, ktorí sa objavujú v titulkoch novín a stávajú sa celebritami, sa zdá, že vodcovia good-to-great spoločností azda prišli z Marsu.“ Sú totiž stelesnením zvláštnej duality.
