Zarábať v cudzej mene láka takmer každého Slováka. Nie všetci sa však odhodlajú urobiť ten rozhodujúci krok a podstatne menej odvážlivcov sa v zahraničí aj uchytí. Uspejú zvyčajne len tí informovanejší, vzdelanejší, pracovitejší, a najmä ľudia s „tvrdou palicou“. A kde začať, keď už tú guráž máte? Kde vziať informácie o krajine, o práci v nej? Najlepším zdrojom sú ľudia, ktorí už v cudzine pracujú alebo pracovali. Vedia poradiť, kde sa zamestnať, vedia, ako na to, a vedia aj, koľko si vypýtať. Profit sa ich pýtal aj za vás.
Európsky pracovný trh sa Slovákom čoraz viac otvára. Štáty sú v ňom rozdelené na tri kategórie. Prvá a najväčšia je pre Slovákov úplne otvorená. Môžu pracovať a pohybovať sa bez obmedzenia a môžu využívať aj výhody sociálneho systému. Druhú skupinu tvoria Francúzsko, Belgicko a Dánsko, kde trh zatiaľ uvoľnili iba pre vybrané profesie. V poslednej kategórii sú Rakúsko a Nemecko, kde naďalej treba pracovné povolenie. Všetky obmedzenia by sa mali skončiť v roku 2011, teda po siedmich rokoch od vstupu Slovenska do EÚ.
- NEPREHLIADNITE:
- Čo znamená žiť v zahraničí
- Svetu je jedno, odkiaľ ste
V štátoch Európskej únie dnes pracuje okolo štvrť milióna občanov Slovenska. Také sú odhady Ústredia práce, sociálny vecí a rodiny (ÚPSVR). Presný počet je zrejme vyšší, keďže niektorí pracujú načierno. Zistenie aktuálneho počtu sťažuje aj fakt, že jednotlivé členské krajiny EÚ sledujú pri vykazovaní prítok na ich trh práce, a nie odchod z neho. „Napríklad študenti, ktorí pracovali cez letné prázdniny vo Veľkej Británii a vrátili sa späť na Slovensko, sú registrovaní a figurujú stále v štatistike,“ vysvetľuje Boris Katuščák, riaditeľ odboru medzinárodných vzťahov ÚPSVR.
