Článok pokračuje pod video reklamou
Prvé peniaze ako rozhodca zarobil v dedinskom derby neďaleko Stropkova. Narýchlo ho zavolali robiť čiarového rozhodcu, dostal päťdesiat korún. Ľuboš Micheľ spomína, že na zápas cestoval na vlečke za traktorom, lebo cez potok nemali v dedine ešte postavený most.
Ako chlapec som bol rozhodcom často len preto, že som nešikovný. Je to aj váš prípad?</ot>
To nie. Otec je futbalový tréner, prakticky od troch rokov sa pohybujem na ihrisku. Ako dieťa som aj dobre lyžoval, skúsil som viaceré športy. Láskou však bol a je futbal. Hrával som v Stropkove. Hneď v prvom zápase za „áčko“ seniorov som sa zranil, roztrhol som si krížny väz. Po operácii som to ešte skúšal, koleno však už nebolo stabilné. Vtedy som si povedal, že budem aspoň pískať. Po druhej operácii som definitívne opustil hráčsku kariéru. Dnes som rád, že som sa takto rozhodol, hoci ma to vtedy bolelo – veľmi, veľmi som chcel hrať. Teraz to cítim tak, že ako hráč by som nebol dokázal toľko ako rozhodca.
