Padol režim a za desať minút mu bolo jasné, že prišla možnosť, na ktorú dovtedy nemal nárok. Vyhľadal číslo na profesora Wilhelma Holzbauera vo Viedni a pripomenul sa mu. A od tretieho ročníka mohol Branislav Kaliský nielen v Bratislave, ale paralelne dva roky aj vo Viedni študovať architektúru.
Architekt Branislav Kaliský spromoval a dostal vo Viedni dobrý džob, po dvoch rokoch ho vymenil za ešte lepší. Po šiestich rokoch práce sa však vrátil do Bratislavy. Vôbec nerezignoval a vo svojej štyridsiatke neľutuje ani jeden z krokov vrátane návratu. Má pocit, že mal v živote šťastie, lebo ho v správnom veku zastihli prevratné historické udalosti. Pohyb uprostred nich si však s otvorenými očami manažoval sám.
V Bratislave na technike začal študovať architektúru v druhej polovici osemdesiatych rokov, a za česko-slovenskej podoby perestrojky sa pootvorili okná do sveta. Prišli študentské workshopy nielen v Poľsku, ale aj vo Francúzsku.